Cintorín v Gemerskej Hôrke
Stav pietnych miest v obciach na juhu Slovenska býva na dobrej úrovni. Výnimkou nie je ani pohrebisko v obci Gemerská Hôrka , vzdialenej zhruba 20 kilometrov od okresného mesta Rožňava.
História tejto obce sa preukázateľne začala písať v roku 1413, keď sa objavila v zachovanom dokumente pod názvom „Horka“.
Na území „Horky“, resp. Hôrky, však existovala staršia usadlosť zvaná Malach. V nej pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia postavili (dnes už zaniknutý) kostol zasvätený patrónke vdov, chudobných a sirôt svätej Alžbete.
Počnúc 16. storočím sa zmienky o Malachu strácajú, zatiaľ čo význam Hôrky vzrástol, pretože získala aj územie susednej obce Özörény. Netrvalo ale dlho a zánik postihol i Hôrku. Stalo sa tak na prelome 17. a 18. storočia v dôsledku stavovských rebélií. Okolo roku 1711 sa však život do dediny vrátil, pričom v tom čase mala obec asi 500 obyvateľov.
Členovia reformovanej cirkvi, čiže kalvíni, v dedine postavili kostol v roku 1786, obecná škola bola založená o šesť rokov nato. Počas búrlivého 19. storočia miestni povstali proti svetskej vrchnosti v rámci tzv. Cholerového, resp. Východoslovenského roľníckeho povstania (viac o tejto udalosti sa dočítate v našom článku).
Tak ako aj v iných oblastiach našej krajiny, a najmä slovenského východu, i v Gemerskej Hôrke armáda vzburu kruto potlačila. V 19. storočí tu navyše vyhorela škola (v r. 1837). Avšak na druhej strane prinieslo toto storočie Gemerskohôrčanom i pozitíva – novú školu, prestavbu kostolnej veže, výstavbu železnice a založenie modernej továrne na výrobu a spracovanie celulózy.
Následne, ako uvádza oficiálne webové sídlo obce gemerskahorka.eu: „V roku 1897 začali vyrábať papier priamo v Gemerskej Hôrke (v tom čase ešte „Horke“; názov „Gemerská Hôrka“ sa začal používať až od roku 1927 – pozn. autora článku). Tento závod poznačil celý ďalší vývoj Gemerskej Hôrky, ktorá sa v 20. storočí postupne pretransformovala na vyspelú priemyselnú obec.“
O vývoji počtu obyvateľov si vieme vytvoriť presnú predstavu od roku 1828. Vtedy tu žilo 702 ľudí v 103 domoch. V roku 1900 sa tunajšia populácia rozrástla na 812 osôb, o tridsať rokov neskôr tu napočítali 1076 duší a v rámci minuloročného sčítania sa k pobytu v obci prihlásilo 1274 obyvateľov.
Miestne pamiatky a atrakcie
Okrem spomenutého kalvínskeho kostola, ktorý dominuje centru obce, rozhodne stojí za návštevu Dom tradícií, kde sa nachádza expozícia tradičného bývania, remesiel a pracovných nástrojov.
Mená obetí druhej svetovej vojny pripomína pomník v parčíku pri Dome tradícií a na počesť občanov židovskej národnosti, odvlečených počas druhej svetovej vojny, tu v rokoch 2014 a 2019 odhalili dve pamätné tabule. Ďalšia tabuľa s vyrytým dátumom 13. 1. 1945 poukazuje na oslobodenie obce sovietskou armádou, k čomu došlo práve v tento deň.
Náučný chodník „Krasové javy Hôrky“ sprevádza turistov krasovou krajinou a približuje bohatstvo miestnej flóry a fauny.
História tejto obce sa preukázateľne začala písať v roku 1413, keď sa objavila v zachovanom dokumente pod názvom „Horka“.
Na území „Horky“, resp. Hôrky, však existovala staršia usadlosť zvaná Malach. V nej pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia postavili (dnes už zaniknutý) kostol zasvätený patrónke vdov, chudobných a sirôt svätej Alžbete.
Počnúc 16. storočím sa zmienky o Malachu strácajú, zatiaľ čo význam Hôrky vzrástol, pretože získala aj územie susednej obce Özörény. Netrvalo ale dlho a zánik postihol i Hôrku. Stalo sa tak na prelome 17. a 18. storočia v dôsledku stavovských rebélií. Okolo roku 1711 sa však život do dediny vrátil, pričom v tom čase mala obec asi 500 obyvateľov.
Členovia reformovanej cirkvi, čiže kalvíni, v dedine postavili kostol v roku 1786, obecná škola bola založená o šesť rokov nato. Počas búrlivého 19. storočia miestni povstali proti svetskej vrchnosti v rámci tzv. Cholerového, resp. Východoslovenského roľníckeho povstania (viac o tejto udalosti sa dočítate v našom článku).
Tak ako aj v iných oblastiach našej krajiny, a najmä slovenského východu, i v Gemerskej Hôrke armáda vzburu kruto potlačila. V 19. storočí tu navyše vyhorela škola (v r. 1837). Avšak na druhej strane prinieslo toto storočie Gemerskohôrčanom i pozitíva – novú školu, prestavbu kostolnej veže, výstavbu železnice a založenie modernej továrne na výrobu a spracovanie celulózy.
Následne, ako uvádza oficiálne webové sídlo obce gemerskahorka.eu: „V roku 1897 začali vyrábať papier priamo v Gemerskej Hôrke (v tom čase ešte „Horke“; názov „Gemerská Hôrka“ sa začal používať až od roku 1927 – pozn. autora článku). Tento závod poznačil celý ďalší vývoj Gemerskej Hôrky, ktorá sa v 20. storočí postupne pretransformovala na vyspelú priemyselnú obec.“
O vývoji počtu obyvateľov si vieme vytvoriť presnú predstavu od roku 1828. Vtedy tu žilo 702 ľudí v 103 domoch. V roku 1900 sa tunajšia populácia rozrástla na 812 osôb, o tridsať rokov neskôr tu napočítali 1076 duší a v rámci minuloročného sčítania sa k pobytu v obci prihlásilo 1274 obyvateľov.
Miestne pamiatky a atrakcie
Okrem spomenutého kalvínskeho kostola, ktorý dominuje centru obce, rozhodne stojí za návštevu Dom tradícií, kde sa nachádza expozícia tradičného bývania, remesiel a pracovných nástrojov.
Mená obetí druhej svetovej vojny pripomína pomník v parčíku pri Dome tradícií a na počesť občanov židovskej národnosti, odvlečených počas druhej svetovej vojny, tu v rokoch 2014 a 2019 odhalili dve pamätné tabule. Ďalšia tabuľa s vyrytým dátumom 13. 1. 1945 poukazuje na oslobodenie obce sovietskou armádou, k čomu došlo práve v tento deň.
Náučný chodník „Krasové javy Hôrky“ sprevádza turistov krasovou krajinou a približuje bohatstvo miestnej flóry a fauny.
Správa cintorína
K problematike cintorínskej správy v obci Gemerská Hôrka sa pre magazín Slovenské pohrebníctvo vyjadril starosta obce, pán Gejza Milko.
Začiatky pochovávania na území súčasného pohrebiska datoval Milko zhruba do 18. storočia, od 13. storočia sa však v obci pochovávalo na inom, medzičasom zaniknutom cintoríne. Nebohých Gemerskohôrčanov a raritne aj občanov bez trvalého bydliska v obci tu pochovávajú v rakvách do zeme, ako i v urnách po kremácii.
Priemerná mortalita sa tu pohybuje na úrovni jeden zosnulý mesačne, pričom počas pandémie ochorenia COVID-19 bola úmrtnosť vyššia. Obecný úrad v Gemerskej Hôrke zabezpečuje starostlivosť o pohrebisko a Dom smútku prostredníctvom dvoch zamestnancov.
Cintorín s rozlohou 14 425 m² je napojený na verejný vodovod a v blízkej budúcnosti ho plánujú rozšíriť. V cintorínskom areáli je osadený pamätník revolúcie z rokov 1848/49 a nachádza sa tu aj hrob publicistu a spisovateľa maďarskej národnosti Istvána Duszu (*12. 4. 1951 - †9. 1. 2002).
Prevádzkový poriadok pohrebiska, ktorý vytvorili podľa vzoru ďalších obcí, je zverejnený na internetovej stránke obce v rámci Všeobecného záväzného nariadenia č. 3/2022 (ďalej len: VZN; dostupné na tomto odkaze).
Toto VZN obsahuje všetky potrebné náležitosti v súlade s ustanoveniami zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. Oproti iným dokumentom tohto typu z okolitých obcí uvádza i počet hrobových miest, a to 741 (ku dňu schválenia VZN na obecnom zastupiteľstve, t. j. ku 14. 12. 2022).
V texte je taktiež detailne vysvetlené, čo musí obsahovať evidencia hrobových miest: „a) meno, priezvisko a dátum úmrtia osoby, ktorej ľudské ostatky sú uložené v hrobovom mieste; b) dátum uloženia ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov s uvedením hrobového miesta a hĺbky pochovania; c) záznam o nebezpečnej chorobe, ak mŕtvy, ktorého ľudské pozostatky sa uložili do hrobu alebo hrobky, bol nakazený nebezpečnou chorobou; d) meno, priezvisko a adresu miesta trvalého pobytu, ak je nájomcom fyzická osoba, názov obce ak je nájomcom obec; e) dátum uzavretia zmluvy o nájme hrobového miesta (...) a údaje o zmene nájomcu; f) údaje o vypovedaní nájomnej zmluvy a dátum jej skončenia; g) skutočnosť, či je hrob, hrobka alebo pohrebisko chránené ako národná kultúrna pamiatka alebo pamätihodnosť obce podľa osobitného predpisu alebo či ide o vojnový hrob; h) údaje o pochovaní potrateného ľudského plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu“.
S rovnakou precíznosťou VZN stanovuje i požiadavky pri zriaďovaní hrobu: „a) Hĺbka pre dospelú osobu a dieťa staršie ako 10 rokov musí byť najmenej 1,6 m, pre dieťa mladšie ako 10 rokov najmenej 1,2 m, prehĺbený hrob musí mať hĺbku aspoň 2,2 m; b) Dno musí ležať najmenej 0,5 m nad hladinou podzemnej vody; c) Bočné vzdialenosti medzi jednotlivými hrobmi musia byť najmenej 0,3 m; d) Rakva s ľudskými pozostatkami musí byť po uložení do hrobu zasypaná skyprenou zeminou vo výške 1,2 m.“ Dĺžka tlecej doby, určená v článku č. X, je 10 rokov (pre hrob a urnu), resp. 20 rokov pre hrobku, v ktorej sú uložené aspoň dve rakvy.
Od 1. apríla do 30. septembra je pohrebisko otvorené v čase medzi 7:00 – 20:00 hod. V termíne od 1. októbra do 31. marca tu môžete byť od 7. hodiny rannej do šiestej večer, s výnimkou dní Pamiatky zosnulých, t. j. od 1. do 3. novembra, keď brány cintorína zatvárajú až o desiatej v noci. Súčasťou VZN sú dve prílohy – jedna obsahuje cenník poplatkov za cintorínske úkony, druhá vzor povolenia na vykonanie prác a vstup vozidla.
Pristavme sa teda pri cenníku: prenájom hrobového miesta na 10 rokov stojí 25 eur (ak ide o jednohrob alebo urnové miesto), resp. 50 eur pri dvojhrobe.
Kopanie hrobu vyjde na dve stovky; za prípravu, ozvučenie a úpravu obradnej miestnosti po skončení poslednej rozlúčky je potrebné zaplatiť 10 eur; použitie chladiaceho zariadenia na uskladnenie ľudských pozostatkov je spoplatnené sumou 10 eur na jeden deň; prenos rakvy do hrobu zabezpečujú štyri osoby a za túto službu sa platí 20 eur.
Podnikatelia, ktorí vykonávajú práce na základe objednávky od nájomcu hrobového miesta, sú povinní zakúpiť si povolenie na vstup za 10 eur. Ak ho nemajú, hrozí im pokuta vo výške 50 eur a v prípade opakovaného porušenia tohto ustanovenia až 100 eur. No ak je objednávateľom prác dlžník nájomného za hrobové miesto, obec vstup na pohrebisko jednoducho nepovolí. Aj týmto obmedzením sa totiž v Gemerskej Hôrke snažia prinútiť nájomcov hrobov, aby si riadne plnili svoje povinnosti.
K problematike cintorínskej správy v obci Gemerská Hôrka sa pre magazín Slovenské pohrebníctvo vyjadril starosta obce, pán Gejza Milko.
Začiatky pochovávania na území súčasného pohrebiska datoval Milko zhruba do 18. storočia, od 13. storočia sa však v obci pochovávalo na inom, medzičasom zaniknutom cintoríne. Nebohých Gemerskohôrčanov a raritne aj občanov bez trvalého bydliska v obci tu pochovávajú v rakvách do zeme, ako i v urnách po kremácii.
Priemerná mortalita sa tu pohybuje na úrovni jeden zosnulý mesačne, pričom počas pandémie ochorenia COVID-19 bola úmrtnosť vyššia. Obecný úrad v Gemerskej Hôrke zabezpečuje starostlivosť o pohrebisko a Dom smútku prostredníctvom dvoch zamestnancov.
Cintorín s rozlohou 14 425 m² je napojený na verejný vodovod a v blízkej budúcnosti ho plánujú rozšíriť. V cintorínskom areáli je osadený pamätník revolúcie z rokov 1848/49 a nachádza sa tu aj hrob publicistu a spisovateľa maďarskej národnosti Istvána Duszu (*12. 4. 1951 - †9. 1. 2002).
Prevádzkový poriadok pohrebiska, ktorý vytvorili podľa vzoru ďalších obcí, je zverejnený na internetovej stránke obce v rámci Všeobecného záväzného nariadenia č. 3/2022 (ďalej len: VZN; dostupné na tomto odkaze).
Toto VZN obsahuje všetky potrebné náležitosti v súlade s ustanoveniami zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. Oproti iným dokumentom tohto typu z okolitých obcí uvádza i počet hrobových miest, a to 741 (ku dňu schválenia VZN na obecnom zastupiteľstve, t. j. ku 14. 12. 2022).
V texte je taktiež detailne vysvetlené, čo musí obsahovať evidencia hrobových miest: „a) meno, priezvisko a dátum úmrtia osoby, ktorej ľudské ostatky sú uložené v hrobovom mieste; b) dátum uloženia ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov s uvedením hrobového miesta a hĺbky pochovania; c) záznam o nebezpečnej chorobe, ak mŕtvy, ktorého ľudské pozostatky sa uložili do hrobu alebo hrobky, bol nakazený nebezpečnou chorobou; d) meno, priezvisko a adresu miesta trvalého pobytu, ak je nájomcom fyzická osoba, názov obce ak je nájomcom obec; e) dátum uzavretia zmluvy o nájme hrobového miesta (...) a údaje o zmene nájomcu; f) údaje o vypovedaní nájomnej zmluvy a dátum jej skončenia; g) skutočnosť, či je hrob, hrobka alebo pohrebisko chránené ako národná kultúrna pamiatka alebo pamätihodnosť obce podľa osobitného predpisu alebo či ide o vojnový hrob; h) údaje o pochovaní potrateného ľudského plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu“.
S rovnakou precíznosťou VZN stanovuje i požiadavky pri zriaďovaní hrobu: „a) Hĺbka pre dospelú osobu a dieťa staršie ako 10 rokov musí byť najmenej 1,6 m, pre dieťa mladšie ako 10 rokov najmenej 1,2 m, prehĺbený hrob musí mať hĺbku aspoň 2,2 m; b) Dno musí ležať najmenej 0,5 m nad hladinou podzemnej vody; c) Bočné vzdialenosti medzi jednotlivými hrobmi musia byť najmenej 0,3 m; d) Rakva s ľudskými pozostatkami musí byť po uložení do hrobu zasypaná skyprenou zeminou vo výške 1,2 m.“ Dĺžka tlecej doby, určená v článku č. X, je 10 rokov (pre hrob a urnu), resp. 20 rokov pre hrobku, v ktorej sú uložené aspoň dve rakvy.
Od 1. apríla do 30. septembra je pohrebisko otvorené v čase medzi 7:00 – 20:00 hod. V termíne od 1. októbra do 31. marca tu môžete byť od 7. hodiny rannej do šiestej večer, s výnimkou dní Pamiatky zosnulých, t. j. od 1. do 3. novembra, keď brány cintorína zatvárajú až o desiatej v noci. Súčasťou VZN sú dve prílohy – jedna obsahuje cenník poplatkov za cintorínske úkony, druhá vzor povolenia na vykonanie prác a vstup vozidla.
Pristavme sa teda pri cenníku: prenájom hrobového miesta na 10 rokov stojí 25 eur (ak ide o jednohrob alebo urnové miesto), resp. 50 eur pri dvojhrobe.
Kopanie hrobu vyjde na dve stovky; za prípravu, ozvučenie a úpravu obradnej miestnosti po skončení poslednej rozlúčky je potrebné zaplatiť 10 eur; použitie chladiaceho zariadenia na uskladnenie ľudských pozostatkov je spoplatnené sumou 10 eur na jeden deň; prenos rakvy do hrobu zabezpečujú štyri osoby a za túto službu sa platí 20 eur.
Podnikatelia, ktorí vykonávajú práce na základe objednávky od nájomcu hrobového miesta, sú povinní zakúpiť si povolenie na vstup za 10 eur. Ak ho nemajú, hrozí im pokuta vo výške 50 eur a v prípade opakovaného porušenia tohto ustanovenia až 100 eur. No ak je objednávateľom prác dlžník nájomného za hrobové miesto, obec vstup na pohrebisko jednoducho nepovolí. Aj týmto obmedzením sa totiž v Gemerskej Hôrke snažia prinútiť nájomcov hrobov, aby si riadne plnili svoje povinnosti.
Pripravil a foto poskytol Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
Publikované na portáli SP net 10. 2023
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalšie fotografie
