Cintorín Ružinov - Cintorín Vrakuňa
Cintorín Ružinov bol najväčším cintorínom v hlavnom meste. Pred nedávnom uplynulo 30 rokov od jeho založenia. Aj keď s jeho budovaním sa začalo už v roku 1972, prvý pochovaný zosnulý bol pán Vladimír L. v roku 1980. Môžeme teda smelo datovať jeho funkčné obdobie od tohto dátumu. Jeho názov „Ružinovský“ bol prirodzeným výsledkom vtedajšieho chápania jednotlivých bratislavských štvrtí. Ružinovská tesne susedí so Starým mestom a mestskou časťou Nové mesto, a na svojom južnom okraji sa dotýka mestskej časti Vrakuňa.
V dobe vybudovania cintorína a uvedenia do prevádzky bola časť Bratislavy - Ružinov dominantnou tak z hľadiska rozvoja ako i z pohľadu na počet obyvateľov, (najväčšia mestská časť Bratislavy). Nebolo teda nič výnimočné na tom, že novovzniknutý cintorín dostal názov Ružinovský, nakoľko sa predpokladalo, že väčšina zosnulých uložených na tomto mieste bude priamo z mestskej časti Ružinov, v neposlednom rade, mestská časť Vrakuňa mala svoj cintorín na Kaméliovej ulici.
V roku 2007, ako je uvedené v Bratislavských novinách, prišla na pretras otázka premenovania Ružinovského cintorína. Riaditeľ mestského pohrebníctva JUDr. Mgr. Miloslav Hrádek, LL.M. sa vtedy vyjadril, že jeho pomenovanie vníma ako tradíciu, udomácnený názov cintorína vyhovuje obyvateľstvu a ani mesto neprejavuje vôľu ho premenovať.
Netrvalo však dlho a o šesť rokov, prichádza na podnet vrakunskej samosprávy ku zmene. Jej cieľom bolo dostať do reality katastrálnu situáciu spolu so skutočnosťou.
18. 12. 2012 bol na magistrát doručený list starostky mestskej časti Vrakuňa Mgr. Ľudmily Lackovej, v ktorom na základe dohody poslancov mestskej časti Vrakuňa žiada, zaradenie do rokovania návrh na úpravu VZN č. 17/2012 Prevádzkový poriadok pohrebísk na území hl. mesta SR Bratislavy a to zmenu názvov, z cintorína Ružinov na cintorín Vrakuňa a z cintorína Vrakuňa na cintorín Stará Vrakuňa.
Návrh bol zaradený do rokovania a dňa 14. 2. 2013 schválený. Od 1. mája teda prestáva existovať Ružinovský cintorín a vzniká cintorín Vrakuňa.
Bude však trvať ešte desaťročia, kým obyvatelia Bratislavy prijmú tento názov za svoj. Keďže sa nejednalo o motív zmeny s politickým podtónom, ako tomu bolo pri zmenách názvov ulíc po roku 1989, natískajú sa viaceré otázky: „Bola táto zmena skutočne potrebná? Neprinesie to viac chaosu ako úžitku v orientácii Bratislavčanov a mimobratislavčanov? Komu to vlastne prospelo?“
-op- © Slovenské pohrebníctvo
 |
|
Ilustračné foto, redakcia
|
V roku 2007, ako je uvedené v Bratislavských novinách, prišla na pretras otázka premenovania Ružinovského cintorína. Riaditeľ mestského pohrebníctva JUDr. Mgr. Miloslav Hrádek, LL.M. sa vtedy vyjadril, že jeho pomenovanie vníma ako tradíciu, udomácnený názov cintorína vyhovuje obyvateľstvu a ani mesto neprejavuje vôľu ho premenovať.
Netrvalo však dlho a o šesť rokov, prichádza na podnet vrakunskej samosprávy ku zmene. Jej cieľom bolo dostať do reality katastrálnu situáciu spolu so skutočnosťou.
 |
|
Interiér domu smútku, foto redakcia
|
Návrh bol zaradený do rokovania a dňa 14. 2. 2013 schválený. Od 1. mája teda prestáva existovať Ružinovský cintorín a vzniká cintorín Vrakuňa.
Bude však trvať ešte desaťročia, kým obyvatelia Bratislavy prijmú tento názov za svoj. Keďže sa nejednalo o motív zmeny s politickým podtónom, ako tomu bolo pri zmenách názvov ulíc po roku 1989, natískajú sa viaceré otázky: „Bola táto zmena skutočne potrebná? Neprinesie to viac chaosu ako úžitku v orientácii Bratislavčanov a mimobratislavčanov? Komu to vlastne prospelo?“
-op- © Slovenské pohrebníctvo
Späť na tému Súčasnosť
