Cintorín Campo Santo
Dnes celosvetovo známy areál Campo dei Miracoli (Pole zázrakov) v Talianskom meste Pisa je zapísaný v kultúrnom dedičstve UNESCO a patrí medzi hlavné turistické atrakcie v južnej časti Talianskeho Toskánska. Na rozsiahlom priestranstve zelených trávnikov obkolesených mestskými hradbami sa nachádza azda najznámejšia atrakcia Talianska – šikmá veža v Pise.
Samotná veža svojou výškou, monumentálnosťou a náklonom úplne zatieňuje ďalšie tri nemenej dôležité časti areálu Campo dei Miracoli, a to: Dóm, Babtistérium a cintorín Campo Santo. Cintorín Campo Santo možno doslovne preložiť ako „sväté pole“. Pôdorys stavby je jednoduchý pravidelný obdĺžnik obložený po vonkajšom obvode carrarským bielym mramorom lemovaným 43 uzavretými arkádami. Stavba pôsobí jednoducho, nenápadne, bez možnosti vidieť, čo sa skrýva vo vnútri, aj keď svojím vzhľadom pôsobí monumentálne. To je aj jeden z jej ďalších názvov: Campo Santo Monumental.
Vznik cintorína Campo Santo sa datuje do roku 1278, aj keď pôvodne to mal byť gotický kláštor s názvom Santissima Trinita. Po smrti architekta Giovanni di Simone sa v roku 1284 rozhodlo v priebehu výstavby o zmene jeho účelu na cintorín, ktorý bol dokončený v roku 1464 a nazvali ho Posvätné pole.
Väčšina hrobov je pod arkádami, aj keď určitá časť sa nachádza vo vnútornom nádvorí na centrálnom trávniku. Vnútorný dvor je otvorený, lemovaný komplikovanou gotickou klenbou s veľm štíhlym stĺporadím. Cintorín má tri kaplnky, najstaršia je z roku 1360 pomenovaná po učiteľovi miestnej univerzity v meste Pisa s názvom Ammannah. V druhej kaplnke je zaujímavý oltár vyrobený v roku 1518 Giovannim della Robbia. Posledná kaplnka, dokončená v roku 1594, je pomenovaná na počesť arcibiskupa v meste Pisa menom Carlo Antonio Dal Pozzo. V kaplnke sú uložené fragmenty a drobné pozostatky jedenástich Ježišových apoštolov, malý kúsok šiat Panny Márie a tŕň z tŕňovej koruny ukrižovaného Ježiša Krista. Tieto fragmenty boli preložené z hlavnej katedrály v roku 2009 a doteraz sa v tejto kaplnke pri určitých príležitostiach slúžia sväté omše.
Cintorín Campo Santo obsahuje obrovskú zbierku anticko-rímskych sarkofágov rozložených vo vnútornom obvode pod priečelím arkád. Pokiaľ nebol objekt dostavaný ako cintorín, sarkofágy boli rozložené po celom obvode susediacej katedrály. Celá podlaha pod priečelím arkád je určená pre hrobky, a tak kráčate po hroboch cirkevných hodnostárov, šľachtických rodín, pápežov až po súčasné významné osobnosti. S typickým talianským poňatím máte tak možnosť vidieť prierez stáročiami pochovaných osobností na najkrajšom cintoríne sveta.
Od roku 1360 boli pôvodné steny po vnútornom obvode pokryté freskami. Prvý motív bol ukrižovanie od maliara Francesca Train na juhozápadnej strane. Fresky pokračujú na južnej strane s motívmi Posledný súd, Peklo a Triumf smrti od Buonamica Bufflamco. Cyklus fresiek pokračuje s príbehmi Starého zákona podľa maliara Benozza Gozzoli na severnej strane, ktorý bol dokončený v 15. storočí. V južnej časti vznikali v rokoch 1377 až 1391 príbehy Pisanských svätých od maliarov Andrea Bonaluti, Antonia Veneziana a Spinella Avetina. V rovnakej dobe vznikali v severnej galérií príbehy podľa knihy Genesis od Pietra di Puccio.
Deň 27. 7. 1944 je zapísaný ako čierny deň cintorína Campo Santo, keď po ničivom nálete spojeneckých vojsk v druhej svetovej vojne bola poškodená veľká časť monumentálneho cintorína. Strecha a sarkofágy ostali zničené požiarom, poškodené ostali rovnako aj všetky fresky. Po druhej svetovej vojne sa začali rozsiahle rekonštrukčné práce na obnovení cintorína do pôvodného stavu, ktoré trvajú dodnes. Fresky na stenách, tak ako historicky vznikali, už nie je možné vidieť v pôvodnej kráse, ale obnovené časti sa opäť vracajú na svoje pôvodne miesto a pomáhajú dokresliť atmosféru najkrajšieho cintorína sveta pod dohľadom odbornej verejnosti.
Ďalších 90 fotografií nájdete na stránke autora www.lauk.sk v kolónke navštívili sme.
Samotná veža svojou výškou, monumentálnosťou a náklonom úplne zatieňuje ďalšie tri nemenej dôležité časti areálu Campo dei Miracoli, a to: Dóm, Babtistérium a cintorín Campo Santo. Cintorín Campo Santo možno doslovne preložiť ako „sväté pole“. Pôdorys stavby je jednoduchý pravidelný obdĺžnik obložený po vonkajšom obvode carrarským bielym mramorom lemovaným 43 uzavretými arkádami. Stavba pôsobí jednoducho, nenápadne, bez možnosti vidieť, čo sa skrýva vo vnútri, aj keď svojím vzhľadom pôsobí monumentálne. To je aj jeden z jej ďalších názvov: Campo Santo Monumental.
Vznik cintorína Campo Santo sa datuje do roku 1278, aj keď pôvodne to mal byť gotický kláštor s názvom Santissima Trinita. Po smrti architekta Giovanni di Simone sa v roku 1284 rozhodlo v priebehu výstavby o zmene jeho účelu na cintorín, ktorý bol dokončený v roku 1464 a nazvali ho Posvätné pole.
 |
|
Celá podlaha pod priečelím arkád je určená pre hrobky. Viac foto v galérii pod článkom
|
Cintorín Campo Santo obsahuje obrovskú zbierku anticko-rímskych sarkofágov rozložených vo vnútornom obvode pod priečelím arkád. Pokiaľ nebol objekt dostavaný ako cintorín, sarkofágy boli rozložené po celom obvode susediacej katedrály. Celá podlaha pod priečelím arkád je určená pre hrobky, a tak kráčate po hroboch cirkevných hodnostárov, šľachtických rodín, pápežov až po súčasné významné osobnosti. S typickým talianským poňatím máte tak možnosť vidieť prierez stáročiami pochovaných osobností na najkrajšom cintoríne sveta.
Od roku 1360 boli pôvodné steny po vnútornom obvode pokryté freskami. Prvý motív bol ukrižovanie od maliara Francesca Train na juhozápadnej strane. Fresky pokračujú na južnej strane s motívmi Posledný súd, Peklo a Triumf smrti od Buonamica Bufflamco. Cyklus fresiek pokračuje s príbehmi Starého zákona podľa maliara Benozza Gozzoli na severnej strane, ktorý bol dokončený v 15. storočí. V južnej časti vznikali v rokoch 1377 až 1391 príbehy Pisanských svätých od maliarov Andrea Bonaluti, Antonia Veneziana a Spinella Avetina. V rovnakej dobe vznikali v severnej galérií príbehy podľa knihy Genesis od Pietra di Puccio.
Deň 27. 7. 1944 je zapísaný ako čierny deň cintorína Campo Santo, keď po ničivom nálete spojeneckých vojsk v druhej svetovej vojne bola poškodená veľká časť monumentálneho cintorína. Strecha a sarkofágy ostali zničené požiarom, poškodené ostali rovnako aj všetky fresky. Po druhej svetovej vojne sa začali rozsiahle rekonštrukčné práce na obnovení cintorína do pôvodného stavu, ktoré trvajú dodnes. Fresky na stenách, tak ako historicky vznikali, už nie je možné vidieť v pôvodnej kráse, ale obnovené časti sa opäť vracajú na svoje pôvodne miesto a pomáhajú dokresliť atmosféru najkrajšieho cintorína sveta pod dohľadom odbornej verejnosti.
Ďalších 90 fotografií nájdete na stránke autora www.lauk.sk v kolónke navštívili sme.
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 20 fotografií
