Chránia hroby pred stromami
Počas reportáží po slovenských cintorínoch sme sa od viacerých správcov dozvedeli, že jedným z najväčších problémov sú staré a vysoké stromy, ktoré ohrozujú návštevníkov pietnych miest ako aj samotné pomníky. Tieto stromy ošetrujú alebo odstraňujú horolezci, respektíve špecialisti pomocou žeriavov. O starostlivosti o zeleň na cintoríne sme sa rozprávali s Mariánom Šataníkom zo spoločnosti Pre STROMY.
• Zatiaľ, čo v záhrade alebo v parku sa suchý alebo starý strom odreže motorovou pílou bez väčších problémov, odstránenie vysokého smreka, či jedle na cintoríne nie je až také jednoduché práve pre možné poškodenie pietnych pomníkov pod nimi. V čom sú špecifiká odstraňovania stromov na cintoríne?
Väčšinou sú pod stromami husto uložené hrobové kamene a pomníky. Keďže je obmedzený priestor na prácu, všetky práce sa uskutočňujú za pomoci lanovej horolezeckej techniky. Jednotlivé odrezané časti koruny viažeme do lán a po cca metrových kusoch ich spúšťame na zem. Niekedy je situácia tak komplikovaná, že pod stromom nie je ani meter štorcový. Vtedy odrezané konáre spúšťame pomocou zhotovenej lanovky na odľahlejšie voľnejšie miesto. Špecifiká sú teda v tom, že situácia pri výrube/oreze je zakaždým iná. Je na rozhodnutí arboristu, ako si s ňou poradí. Aký systém zlaňovania vymyslí a bezpečne dopraví päťdesiat až sto kilogramové kláty z výšky 20 metrov na zem, samozrejme, bez toho, aby sa niečo poškodilo. Pre mňa osobne je to vždy nová úloha a výzva. Treba pri tom zohladňovať viaceré faktory, pracovné stanovište, stav stromu, veterné podmienky, treba ovládať základy fyziky a najdôležitejšie je, treba dbať na bezpečnosť stromolezcov. Návštevníci cintorína majú, samozrejme, zamedzený vstup na pracovné miesto, teda sú mimo ohrozenia. Je to náročná a nebezpečná práca, zbrklé úkony, alebo nepremyslené kroky sa nevyplácajú.
• Kedy sa rozhodujete pre rezanie stromu pomocou žeriava a kedy ho odstraňujú horolezci?
Väčšinou sa na cintoríny do úzkych uličiek plošina alebo mechanizmus ani nedostane. Je to skôr výnimočne, keď použijeme stroje. Plošiny sa dajú využiť pri prácach v meste, v parkoch, kde sa s nimi je kam postaviť.
• Ako často odstraňujete stromy na cintorínoch?
Na výruby je z vyhlášky stanovený termín mimo vegetačného obdobia, ktorý začína prvým októbrom a končí posledným marcom. V tomto období väčšinou rúbeme stromy, ktoré sa označili počas roka za nevhodné, či poškodzujúce majetok. Ak sú stromy v havarijnom stave, napríklad po víchrici, z bezpečnostných dôvodov uskutočňujeme výrub aj počas vegetačného obdobia.
• Pamätáte sa na najvyšší strom, ktorý vaša spoločnosť odstraňovala na cintoríne?
Bol to cca 28 – 32 metrový pyramidálny topoľ čierny na petržalskom cintoríne Kopčany.
• Zrejme nie vo všetkých prípadoch pristupujete k odstráneniu stromu. Je jednoduchšie na cintoríne strom odrezať, alebo správne ošetriť?
V niektorých prípadoch, je výrub nutný, keďže sú stromy na cintorínoch na veľmi frekventovaných miestach. Keď je strom preschnutý, má nebezpečné pukliny, je napadnutý drevokaznou hubou, či staticky neistý, prikláňame sa k výrubu. Rozhodnutie je teda na arboristovi, ten musí podľa viacerých kritérií určiť, či je výrub nevyhnutný alebo postačí strom orezať. Našou úlohou je sa o stromy starať, takže strom nerúbeme, ak je postačujúci orez alebo jeho redukcia. Po ošetrení môže strom rásť a slúžiť ešte ďalšie roky.
• Staré stromy neohrozujú len okolitých návštevníkov cintorínov, ale aj odborníkov, ktorí ich ošetrujú. Je nebezpečné ošetrovať stromy nad pomníkmi?
Je to rovnako nebezpečné ako na iných stanovištiach. Je to práca vo výškach s motorovou pílou. Musíte mať skúsenosti, certifikáty, potrebnú techniku, morálku a poriadny pud sebazáchovy. Na bratislavských cintorínoch sa staráme o vzrastlé stromy, postupne zavádzame koncepciu starostlivosti a dopĺňame ju o potrebnú dokumentáciu. Celá starostlivosť o stromy, nielen na cintorínoch, by mala mať dlhodobú, minimálne dvadsať ročnú koncepciu, čím sa v budúcnosti dá predísť kalamitným stavom stromov.
• Náročné ošetrenie, respektíve odstraňovanie stromu na cintorínoch si určite vyžaduje zvýšené náklady...
Náklady na odstránenie stromov sú zakaždým iné. Závisí to od viacerých faktorov, ktoré som spomínal vyššie. K určeniu ceny je nevyhnutná obhliadka a zváženie celej situácie.
• Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí na cintoríne sadia stromčeky?
Ja osobne nemám kompetenciu takýmto ľuďom niečo odkazovať, ale môže to urobiť príslušný správca cintorínov. V prvom rade, podľa môjho názoru, na cintorínoch chýba dlhodobá koncepcia starostlivosti o zeleň, do ktorej by sa zmestila aj stať o novovysadených stromčekoch. Svojvoľnú výsadbu by som pokutoval. Jediný dôvod, prečo tam tie stromy, zväčša tuje, ľudia sadia, vidím v tom, že chcú opticky oddeliť to ich hrobové miesto od tých ostatných. Tu by som skôr navrhoval medzi rady hrobov vysadiť celistvý živý plot, ktorý by sa pravidelne ošetroval a nikdy nepresiahne výšku 160 cm. Cítim sa trápne za zosnulých, ktorým pozostalí vyleštia kameň do ligotava, ale v uličke hneď za pomníkom je neuveriteľný bordel. Príde mi to, ako keby čistili ten hrob pre okoloidúcich, alebo susedov, veď tí sa za pomník nepozerajú. Čo dodať? Odráža to slovenskú náturu.
• Aké iné služby zabezpečujete na cintorínoch, respektíve rozptylových lúkach pri krematóriách?
Kľúčom k starostlivosti o stromy na väčších plochách je dlhodobá koncepcia. Vtedy máme aj my aj objednávateľ prehľad o stave drevín, taktiež sa jednoduchšie orientujeme vo vykonaných úkonoch a plánovaných prácach. Takže treba najskôr zhodnotiť, čo chceme na danej ploche dosiahnuť, potom posúdime skutočný stav stromov na danej ploche, následne navrhneme opatrenia doplnené o odborné posudky jednotlivých drevín a môžeme sa pustiť do dlhodobej práce. Tu sa delí práca na orezávanie, výrub a bezpečnostnú väzbu. Po výrube a oreze treba tiež odstrániť drevnú hmotu. Drevnú hmotu najprv naštiepkujeme, aby sme ju mohli ekonomicky naložiť do veľkokapacitného kontajnera. Štiepka sa odváža na ekologickú skládku, kde ju vedia ešte zhodnotiť, napríklad na kúrenie. Taktiež zabezpečujeme frézovanie pňov, ktoré po stromoch ostávajú. V neposlednom rade zabezpečujeme náhradnú výsadbu malých, ale aj vzrastlých stromov.
• Zatiaľ, čo v záhrade alebo v parku sa suchý alebo starý strom odreže motorovou pílou bez väčších problémov, odstránenie vysokého smreka, či jedle na cintoríne nie je až také jednoduché práve pre možné poškodenie pietnych pomníkov pod nimi. V čom sú špecifiká odstraňovania stromov na cintoríne?
Väčšinou sú pod stromami husto uložené hrobové kamene a pomníky. Keďže je obmedzený priestor na prácu, všetky práce sa uskutočňujú za pomoci lanovej horolezeckej techniky. Jednotlivé odrezané časti koruny viažeme do lán a po cca metrových kusoch ich spúšťame na zem. Niekedy je situácia tak komplikovaná, že pod stromom nie je ani meter štorcový. Vtedy odrezané konáre spúšťame pomocou zhotovenej lanovky na odľahlejšie voľnejšie miesto. Špecifiká sú teda v tom, že situácia pri výrube/oreze je zakaždým iná. Je na rozhodnutí arboristu, ako si s ňou poradí. Aký systém zlaňovania vymyslí a bezpečne dopraví päťdesiat až sto kilogramové kláty z výšky 20 metrov na zem, samozrejme, bez toho, aby sa niečo poškodilo. Pre mňa osobne je to vždy nová úloha a výzva. Treba pri tom zohladňovať viaceré faktory, pracovné stanovište, stav stromu, veterné podmienky, treba ovládať základy fyziky a najdôležitejšie je, treba dbať na bezpečnosť stromolezcov. Návštevníci cintorína majú, samozrejme, zamedzený vstup na pracovné miesto, teda sú mimo ohrozenia. Je to náročná a nebezpečná práca, zbrklé úkony, alebo nepremyslené kroky sa nevyplácajú.
• Kedy sa rozhodujete pre rezanie stromu pomocou žeriava a kedy ho odstraňujú horolezci?
Väčšinou sa na cintoríny do úzkych uličiek plošina alebo mechanizmus ani nedostane. Je to skôr výnimočne, keď použijeme stroje. Plošiny sa dajú využiť pri prácach v meste, v parkoch, kde sa s nimi je kam postaviť.
• Ako často odstraňujete stromy na cintorínoch?
Na výruby je z vyhlášky stanovený termín mimo vegetačného obdobia, ktorý začína prvým októbrom a končí posledným marcom. V tomto období väčšinou rúbeme stromy, ktoré sa označili počas roka za nevhodné, či poškodzujúce majetok. Ak sú stromy v havarijnom stave, napríklad po víchrici, z bezpečnostných dôvodov uskutočňujeme výrub aj počas vegetačného obdobia.
 |
|
Viac vo fotoprílohe na konci článku
|
Bol to cca 28 – 32 metrový pyramidálny topoľ čierny na petržalskom cintoríne Kopčany.
• Zrejme nie vo všetkých prípadoch pristupujete k odstráneniu stromu. Je jednoduchšie na cintoríne strom odrezať, alebo správne ošetriť?
V niektorých prípadoch, je výrub nutný, keďže sú stromy na cintorínoch na veľmi frekventovaných miestach. Keď je strom preschnutý, má nebezpečné pukliny, je napadnutý drevokaznou hubou, či staticky neistý, prikláňame sa k výrubu. Rozhodnutie je teda na arboristovi, ten musí podľa viacerých kritérií určiť, či je výrub nevyhnutný alebo postačí strom orezať. Našou úlohou je sa o stromy starať, takže strom nerúbeme, ak je postačujúci orez alebo jeho redukcia. Po ošetrení môže strom rásť a slúžiť ešte ďalšie roky.
• Staré stromy neohrozujú len okolitých návštevníkov cintorínov, ale aj odborníkov, ktorí ich ošetrujú. Je nebezpečné ošetrovať stromy nad pomníkmi?
Je to rovnako nebezpečné ako na iných stanovištiach. Je to práca vo výškach s motorovou pílou. Musíte mať skúsenosti, certifikáty, potrebnú techniku, morálku a poriadny pud sebazáchovy. Na bratislavských cintorínoch sa staráme o vzrastlé stromy, postupne zavádzame koncepciu starostlivosti a dopĺňame ju o potrebnú dokumentáciu. Celá starostlivosť o stromy, nielen na cintorínoch, by mala mať dlhodobú, minimálne dvadsať ročnú koncepciu, čím sa v budúcnosti dá predísť kalamitným stavom stromov.
• Náročné ošetrenie, respektíve odstraňovanie stromu na cintorínoch si určite vyžaduje zvýšené náklady...
Náklady na odstránenie stromov sú zakaždým iné. Závisí to od viacerých faktorov, ktoré som spomínal vyššie. K určeniu ceny je nevyhnutná obhliadka a zváženie celej situácie.
• Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí na cintoríne sadia stromčeky?
Ja osobne nemám kompetenciu takýmto ľuďom niečo odkazovať, ale môže to urobiť príslušný správca cintorínov. V prvom rade, podľa môjho názoru, na cintorínoch chýba dlhodobá koncepcia starostlivosti o zeleň, do ktorej by sa zmestila aj stať o novovysadených stromčekoch. Svojvoľnú výsadbu by som pokutoval. Jediný dôvod, prečo tam tie stromy, zväčša tuje, ľudia sadia, vidím v tom, že chcú opticky oddeliť to ich hrobové miesto od tých ostatných. Tu by som skôr navrhoval medzi rady hrobov vysadiť celistvý živý plot, ktorý by sa pravidelne ošetroval a nikdy nepresiahne výšku 160 cm. Cítim sa trápne za zosnulých, ktorým pozostalí vyleštia kameň do ligotava, ale v uličke hneď za pomníkom je neuveriteľný bordel. Príde mi to, ako keby čistili ten hrob pre okoloidúcich, alebo susedov, veď tí sa za pomník nepozerajú. Čo dodať? Odráža to slovenskú náturu.
• Aké iné služby zabezpečujete na cintorínoch, respektíve rozptylových lúkach pri krematóriách?
Kľúčom k starostlivosti o stromy na väčších plochách je dlhodobá koncepcia. Vtedy máme aj my aj objednávateľ prehľad o stave drevín, taktiež sa jednoduchšie orientujeme vo vykonaných úkonoch a plánovaných prácach. Takže treba najskôr zhodnotiť, čo chceme na danej ploche dosiahnuť, potom posúdime skutočný stav stromov na danej ploche, následne navrhneme opatrenia doplnené o odborné posudky jednotlivých drevín a môžeme sa pustiť do dlhodobej práce. Tu sa delí práca na orezávanie, výrub a bezpečnostnú väzbu. Po výrube a oreze treba tiež odstrániť drevnú hmotu. Drevnú hmotu najprv naštiepkujeme, aby sme ju mohli ekonomicky naložiť do veľkokapacitného kontajnera. Štiepka sa odváža na ekologickú skládku, kde ju vedia ešte zhodnotiť, napríklad na kúrenie. Taktiež zabezpečujeme frézovanie pňov, ktoré po stromoch ostávajú. V neposlednom rade zabezpečujeme náhradnú výsadbu malých, ale aj vzrastlých stromov.
Späť na tému Profesionáli
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalšie 4 fotografie
