Čachtické podzemie
Najskôr mali slúžiť ako pivnice, no neskôr našli využitie ako úkryt pred rabovaním, či dokonca ako žaláre. Hovoríme o podzemných chodbách pod Čachticami, ktoré v minulosti merali niekoľko kilometrov a nevinné mladé dievčatá tu mala mučiť samotná grófka Alžbeta Báthory. Čachtickým podzemím nás sprevádzal Ing. Miroslav Bitarovský z občianskeho združenia Na hrade.
História čachtického podzemia sa traduje už vyše 450 rokov. Prečo bolo v minulosti vybudované?
Čachtické podzemie existuje už pravdepodobne vyše 450 rokov a nikdy nebolo obdobie, kedy by o ňom ľudia nevedeli. V 16. a 17. storočí boli v Čachticiach rozsiahle vinohrady a ovocné sady, ktoré boli súčasťou kaštieľa rodu Nádasdyovcov. Keďže ešte nebola elektrina a chladničky, tak bolo potrebné niekde uskladniť potraviny, na čo boli, samozrejme, vhodné podzemné priestory, pretože v pivniciach je stabilná teplota 9 stupňov počas celého roka, ktorá umožňuje kvalitne a dlhodobo uskladňovať ovocie, zeleninu a víno. Pivnice obyvatelia Čachtíc následne využívali ako vstup do komplexu úkrytov pred Turkami, alebo pred inými oddielmi, ktoré tu v 16 a 17. storočí napádali okolité obce a rabovali. Miestni obyvatelia tieto pivnice postupne poprepájali pod zemou s cieľom, aby nemuseli utekať do lesa, alebo do jedného vchodu, čiže každý si vbehol do svojej pivnice, ktorá bola tmavá, čo zneistilo prípadného votrelca, ktorý tam nepatril. Naopak, domáci sa v podzemí vedeli orientovať, pretože si chodby kopali sami a mali znalosť o tajných zatočených križovatkách a zákutiach, aby zmiatli nezvaného návštevníka. Je potvrdené výpoveďou ešte žijúceho pamätníka, ktorý sa v podzemí počas druhej svetovej vojny s rodinou ukrýval ako päťročný, že v chodbách boli postele, na ktorých spali celú noc, pokiaľ pominulo nebezpečenstvo. Podzemie počas obdobia Krištofa Erdődyho a následne statkára Springera opäť slúžilo ako pivníce, až prišlo obdobie, keď miestni obyvatelia začali pravdepodobne využívať tieto priestory ako sklad komunálneho odpadu. Zopakujem, že hlavným účelom, kvôli ktorému bola aj pivnica, do ktorej máme vstup vybudovaná, boli skladové priestory.
Ako ste sa Vy osobne dostali k správe Čachtického podzemia?
V roku 2008 Poľnohospodárske družstvo Čachtice od miestnej obyvateľky kúpilo záhradu, čím bolo možné podzemiu prinavrátiť zašlú slávu a ukázať návštevníkom ich funkcionalitu. Sú to staré pivnice, ale hlavne, čo je pre nás dôležité, stoja na pozemku, kde kedysi stál kaštieľ rodiny Nádasdyovcov a sú veľmi úzko späté so samotným menom uhorskej grófky Alžbety Báthory, ktorá bola prezývaná ako Čachtická pani. Poľnohospodárske družstvo Čachtice je veľmi dynamické družstvo, ktoré má produkciu v rôznych sférach. My sme hlavne radi, že zachovali vinohradníctvo, že sa tu doteraz produkuje kvalitné čachtické víno. Čo sa týka tohto pozemku, tak družstvo nemalo také kapacity, aby vyčlenilo stálych zamestnancov, ktorí by sa venovali tejto činnosti, takže po odkúpení a nutných zásahoch do bezpečnosti samotného vchodu, elektrického osvetlenia, prípadne zázemia, aby návštevníci mohli počkať v suchu a vypočuť si nejakú prednášku, dali priestor dobrovoľníkom z rôznych občianskych združení. Počas deviatich rokov podzemie spravovalo niekoľko združení. V súčasnosti sa o čachtické podzemie stará občianske združenie Na hrade.
História čachtického podzemia sa traduje už vyše 450 rokov. Prečo bolo v minulosti vybudované?
Čachtické podzemie existuje už pravdepodobne vyše 450 rokov a nikdy nebolo obdobie, kedy by o ňom ľudia nevedeli. V 16. a 17. storočí boli v Čachticiach rozsiahle vinohrady a ovocné sady, ktoré boli súčasťou kaštieľa rodu Nádasdyovcov. Keďže ešte nebola elektrina a chladničky, tak bolo potrebné niekde uskladniť potraviny, na čo boli, samozrejme, vhodné podzemné priestory, pretože v pivniciach je stabilná teplota 9 stupňov počas celého roka, ktorá umožňuje kvalitne a dlhodobo uskladňovať ovocie, zeleninu a víno. Pivnice obyvatelia Čachtíc následne využívali ako vstup do komplexu úkrytov pred Turkami, alebo pred inými oddielmi, ktoré tu v 16 a 17. storočí napádali okolité obce a rabovali. Miestni obyvatelia tieto pivnice postupne poprepájali pod zemou s cieľom, aby nemuseli utekať do lesa, alebo do jedného vchodu, čiže každý si vbehol do svojej pivnice, ktorá bola tmavá, čo zneistilo prípadného votrelca, ktorý tam nepatril. Naopak, domáci sa v podzemí vedeli orientovať, pretože si chodby kopali sami a mali znalosť o tajných zatočených križovatkách a zákutiach, aby zmiatli nezvaného návštevníka. Je potvrdené výpoveďou ešte žijúceho pamätníka, ktorý sa v podzemí počas druhej svetovej vojny s rodinou ukrýval ako päťročný, že v chodbách boli postele, na ktorých spali celú noc, pokiaľ pominulo nebezpečenstvo. Podzemie počas obdobia Krištofa Erdődyho a následne statkára Springera opäť slúžilo ako pivníce, až prišlo obdobie, keď miestni obyvatelia začali pravdepodobne využívať tieto priestory ako sklad komunálneho odpadu. Zopakujem, že hlavným účelom, kvôli ktorému bola aj pivnica, do ktorej máme vstup vybudovaná, boli skladové priestory.
Ako ste sa Vy osobne dostali k správe Čachtického podzemia?
V roku 2008 Poľnohospodárske družstvo Čachtice od miestnej obyvateľky kúpilo záhradu, čím bolo možné podzemiu prinavrátiť zašlú slávu a ukázať návštevníkom ich funkcionalitu. Sú to staré pivnice, ale hlavne, čo je pre nás dôležité, stoja na pozemku, kde kedysi stál kaštieľ rodiny Nádasdyovcov a sú veľmi úzko späté so samotným menom uhorskej grófky Alžbety Báthory, ktorá bola prezývaná ako Čachtická pani. Poľnohospodárske družstvo Čachtice je veľmi dynamické družstvo, ktoré má produkciu v rôznych sférach. My sme hlavne radi, že zachovali vinohradníctvo, že sa tu doteraz produkuje kvalitné čachtické víno. Čo sa týka tohto pozemku, tak družstvo nemalo také kapacity, aby vyčlenilo stálych zamestnancov, ktorí by sa venovali tejto činnosti, takže po odkúpení a nutných zásahoch do bezpečnosti samotného vchodu, elektrického osvetlenia, prípadne zázemia, aby návštevníci mohli počkať v suchu a vypočuť si nejakú prednášku, dali priestor dobrovoľníkom z rôznych občianskych združení. Počas deviatich rokov podzemie spravovalo niekoľko združení. V súčasnosti sa o čachtické podzemie stará občianske združenie Na hrade.
viac foto v galérii pod článkom
Prečo sa Vaše občianske združenie volá Na hrade, keď spravujete podzemie?
Na prvé počutie je to možno netypický názov, ale nám ide hlavne o to, že robíme publikačnú činnosť, ktorá je venovaná vysvetleniu histórie 16. a 17. storočia hlavne zameranú na život grófky Alžbety Báthory, ktorá žila na rôznych hradoch a kaštieľoch. Našou domovskou stanicou je táto záhrada a venujeme sa prehliadke, lebo okrem základných informácií o podzemí, veľmi veľa návštevníkov zaujímajú rôzne historické zákutia a témy, ktoré súvisia s Čachtickou paňou.
Kedy bolo podzemie zrekonštruované do tej podoby, že ste doň mohli začať vodiť záujemcov?
Otcom myšlienky sprístupnenia čachtického podzemia verejnosti bol predseda miestneho poľnohospodárskeho družstva pán Jozef Čarada, ktorý inicioval brigádu, počas ktorej sa vyčistil vstup do podzemia. Spravili sa aj minimálne bezpečnostné prvky, čo sa týka osvetlenia, aby bolo vôbec možné vstúpiť do podzemia a vodiť tu verejnosť. Z dokumentárneho televízneho záznamu vieme, že dňa 1. mája 2008 počas prvej brigády predseda družstva Jozef Čarada naštartoval stroj, ktorý vyrábal elektrinu na osvetlenie podzemia. Odvtedy sa postupne čistilo a vynášali odpadky a suť zo starých domov. V podzemí chceme robiť minimálne zásahy a zanechať pôvodný vzhľad. Naši predkovia budovali chodby s veľkou dávkou vkusu, návštevníci tu môžu vidieť zachované románske alebo gotické klenby. Žiaľ, časť chodieb je nenávratne zničená a dnes je ťažké niekoho za to viniť. Jednoducho za socializmu bola taká doba, kedy aj v prípade, že sa chodby prepadávali, ľudia nemali dôvod a ani chuť prezrádzať, čo sa stalo a prepadlinu pozasypávali. Tým pádom sieť mnohých kilometrov chodieb v niekoľkých úrovniach pod zemou je zrejme trvalo zničená.
Spomínali ste, že komplex čachtického podzemia môže mať niekoľko kilometrov. Je to vôbec možné?
Áno, je to možné. Existuje monografia Čachtíc, kde je veľmi podrobne popísané, kadiaľ v minulosti viedli podzemné chodby. Ak sme si totiž rozložili podrobnejšiu mapu Čachtíc, pozreli si konkrétne body, tak sme narátali spolu 6 kilometrov celkovej dĺžky podzemia. A to ešte stále nevieme o tých chodbách, ktoré tu boli v minulosti, mohli sa prepadnúť tak, že o nich ani nevieme. Aj v knihách sa doslova píše, že podzemie je poprepájané v niekoľkých kilometroch, čo spôsobilo neznalému návštevníkovi šok, lebo mohol veľmi rýchlo zablúdiť. V minulosti sa v podzemí hrávali deti a neraz sa stalo, že sa stratili a rodičia ich museli hľadať v podzemí.
Jedna z povier hovorí, že chodba viedla z Čachtíc na hrad, či dokonca do Nového mesta nad Váhom. Ako to teda je?
Najčastejšia otázka návštevníkov je, či chodba viedla na hrad, respektíve, či je spojené Nové mesto nad Váhom s mestom Vrbové, pretože podobné chodby sa nachádzajú v oboch mestách, kde je všade sprašové podložie. Na túto otázku zatiaľ nevieme odpovedať, pretože nikdy tomu nevenoval nikto systematický výskum s nejakým výsledkom.
Keď sa realizoval prieskum pred vojnou, niečo sa zaznamenalo, no nedokončilo. Tak isto ako aj prieskum samotných krýpt pod kostolom v Čachticiach. Ale je tu ešte dôležitejšia vec, ktorú ani nemáme ako návštevníkom ukázať. Vieme, že na niektorých miestach sa prepadli až tri úrovne podzemných chodieb, čiže keď si predstavíte, že idete do jedného podzemia, možno práve najspodnejšia chodba mohla vychádzať smerom na hrad. Nevieme povedať s istotou, či je takáto chodba zničená, ale pokiaľ by sme mali šťastie, možno sa nám ešte v budúcnosti podarí niečo objaviť. Bude to jeden z najväčších objavov v Čachticiach. V novej chodbe nemusí byť truhlička dukátov, nemusí byť nič iné, pre nás by bolo najväčším objavom sprístupniť chodbu, ktorá ešte nebola zničená a ponúkla by návštevníkom ďalší pohľad do minulosti.
Na prvé počutie je to možno netypický názov, ale nám ide hlavne o to, že robíme publikačnú činnosť, ktorá je venovaná vysvetleniu histórie 16. a 17. storočia hlavne zameranú na život grófky Alžbety Báthory, ktorá žila na rôznych hradoch a kaštieľoch. Našou domovskou stanicou je táto záhrada a venujeme sa prehliadke, lebo okrem základných informácií o podzemí, veľmi veľa návštevníkov zaujímajú rôzne historické zákutia a témy, ktoré súvisia s Čachtickou paňou.
Kedy bolo podzemie zrekonštruované do tej podoby, že ste doň mohli začať vodiť záujemcov?
Otcom myšlienky sprístupnenia čachtického podzemia verejnosti bol predseda miestneho poľnohospodárskeho družstva pán Jozef Čarada, ktorý inicioval brigádu, počas ktorej sa vyčistil vstup do podzemia. Spravili sa aj minimálne bezpečnostné prvky, čo sa týka osvetlenia, aby bolo vôbec možné vstúpiť do podzemia a vodiť tu verejnosť. Z dokumentárneho televízneho záznamu vieme, že dňa 1. mája 2008 počas prvej brigády predseda družstva Jozef Čarada naštartoval stroj, ktorý vyrábal elektrinu na osvetlenie podzemia. Odvtedy sa postupne čistilo a vynášali odpadky a suť zo starých domov. V podzemí chceme robiť minimálne zásahy a zanechať pôvodný vzhľad. Naši predkovia budovali chodby s veľkou dávkou vkusu, návštevníci tu môžu vidieť zachované románske alebo gotické klenby. Žiaľ, časť chodieb je nenávratne zničená a dnes je ťažké niekoho za to viniť. Jednoducho za socializmu bola taká doba, kedy aj v prípade, že sa chodby prepadávali, ľudia nemali dôvod a ani chuť prezrádzať, čo sa stalo a prepadlinu pozasypávali. Tým pádom sieť mnohých kilometrov chodieb v niekoľkých úrovniach pod zemou je zrejme trvalo zničená.
Spomínali ste, že komplex čachtického podzemia môže mať niekoľko kilometrov. Je to vôbec možné?
Áno, je to možné. Existuje monografia Čachtíc, kde je veľmi podrobne popísané, kadiaľ v minulosti viedli podzemné chodby. Ak sme si totiž rozložili podrobnejšiu mapu Čachtíc, pozreli si konkrétne body, tak sme narátali spolu 6 kilometrov celkovej dĺžky podzemia. A to ešte stále nevieme o tých chodbách, ktoré tu boli v minulosti, mohli sa prepadnúť tak, že o nich ani nevieme. Aj v knihách sa doslova píše, že podzemie je poprepájané v niekoľkých kilometroch, čo spôsobilo neznalému návštevníkovi šok, lebo mohol veľmi rýchlo zablúdiť. V minulosti sa v podzemí hrávali deti a neraz sa stalo, že sa stratili a rodičia ich museli hľadať v podzemí.
Jedna z povier hovorí, že chodba viedla z Čachtíc na hrad, či dokonca do Nového mesta nad Váhom. Ako to teda je?
Najčastejšia otázka návštevníkov je, či chodba viedla na hrad, respektíve, či je spojené Nové mesto nad Váhom s mestom Vrbové, pretože podobné chodby sa nachádzajú v oboch mestách, kde je všade sprašové podložie. Na túto otázku zatiaľ nevieme odpovedať, pretože nikdy tomu nevenoval nikto systematický výskum s nejakým výsledkom.
Keď sa realizoval prieskum pred vojnou, niečo sa zaznamenalo, no nedokončilo. Tak isto ako aj prieskum samotných krýpt pod kostolom v Čachticiach. Ale je tu ešte dôležitejšia vec, ktorú ani nemáme ako návštevníkom ukázať. Vieme, že na niektorých miestach sa prepadli až tri úrovne podzemných chodieb, čiže keď si predstavíte, že idete do jedného podzemia, možno práve najspodnejšia chodba mohla vychádzať smerom na hrad. Nevieme povedať s istotou, či je takáto chodba zničená, ale pokiaľ by sme mali šťastie, možno sa nám ešte v budúcnosti podarí niečo objaviť. Bude to jeden z najväčších objavov v Čachticiach. V novej chodbe nemusí byť truhlička dukátov, nemusí byť nič iné, pre nás by bolo najväčším objavom sprístupniť chodbu, ktorá ešte nebola zničená a ponúkla by návštevníkom ďalší pohľad do minulosti.
viac foto v galérii pod článkom
Čachtice a Čachtický hrad je spájaný s uhorskou grófkou Alžbetou Báthory, ktorá sa považuje za najznámejšiu masovú vrahyňu v slovenských a maďarských dejinách. Boli nájdené v podzemí nejaké kostrové ostatky mladých žien?
Pre nás je veľmi dôležité, a to chceme pripomenúť aj návštevníkovi hneď na úvod, že na týchto miestach pred nami stál rozsiahly kaštieľ rodu Nádasdyovcov, ktorý bohužiaľ vyhorel na sklonku éry, no má zaujímavú históriu. Je zdokumentované, že v kaštieli sa po smrti manžela Františka Nádasdyho v roku 1604, veľmi často zdržovala grófka Alžbeta Báthory, takže ona mohla byť v týchto miestach, lebo chodbou sa dostala do hlavných vinohradníckych pivníc. Taktiež treba povedať, že čachtické podzemie bolo v tomto čase využívané aj ako podzemné žaláre.
Na základe výpovede svedkov z roku 1611, ktoré sú k dispozícii v štátnom archíve v Bytči, sa môžete dozvedieť, že grófka mučila mladé dievčatá, ktoré nezabila hneď, ale nechávala si ich pre inú príležitosť. Dievčatá väčšinou odpratávala do vedľajších postranných pivníc pod vinohradmi, aby neboli na očiach pre nezvaných návštevníkov, pretože pivnice pod kaštieľom slúžili ako reprezentačné priestory, kde sa sedelo a pilo víno. Sám Juraj Turzo to napísal v liste svojej manželke deň potom, čo 29. decembra 1610 vo večerných hodinách prichytil grófku pri mučení. Ak je list pravdivý, tak z toho sa dá pochopiť všetko. V správe z výskumu z roku 1936 až 1938, ktorý bol zakončený výskumom pod kostolom, je písané, že v týchto miestach sa našli kostrové ostatky, niektoré sediace, iné ležiace. Na základe tohto sme sa rozhodli spraviť na záhrade symbolický cintorín so symbolickými krížikmi za všetky obete. My okrem štandardných prehliadok robíme aj historicko-umelecko-vizuálne predstavenia so živými hercami, panoptikum pod názvom Krvavé slzy – Obete Alžbety Báthory.
Predpokladáte, že podzemie ukrýva chodby, ktoré sú ešte neprebádané. Aké máte plány do budúcnosti?
Pred deviatimi rokmi sme našli 80 % zdokumentovaných chodieb z výskumu z roku 1936 až 1937 plné odpadkov. Takže doteraz prakticky len čistíme chodby a nezostáva nám čas, ani energia na iné činnosti. Chcel by som však ubezpečiť odbornú verejnosť, že v žiadnom prípade nechceme realizovať nové kopanie, my by sme sa len radi pozreli do tých koncových bodov, ktoré boli zdokumentované pri výskume. Predpokladáme, že ak sa nám podarí zasypané chodby vyčistiť od odpadkov v priebehu tohtoročnej sezóny, tak by sme sa už budúci rok mohli pozrieť do tých priestorov, ktoré naznačujú chodbu do hlbšieho podzemia.
Aký je záujem návštevníkov o čachtické podzemie?
Návštevníci majú možnosť toto podzemie navštíviť počas letných mesiacoch každý deň od 10.00 do 18.00 h, potom každý víkend až do konca októbra, pretože počas sviatku všetkých svätých tento priestor symbolicky uzatvoríme. Nastáva sezóna brigád. Po minulé roky bolo podzemie otvorené len individuálne, my sme sa dostali do štádia, že sme podzemie mohli sprístupniť širokej verejnosti, vrátane škôl. Možno nemáme až takú vysokú návštevnosť v pomere k samotnému Čachtickému hradu, ale zatiaľ nám to nijako neprekáža, lebo my robíme postupne. Vždy návštevníkom hovoríme, aby si chodby odfotili, lebo o rok sa to zase zmení. My by sme podzemie chceli stabilizovať v horizonte 2-3 rokov a inštalovať tam expozície, ktoré by rozprávali príbeh samotného podzemia, aby mali návštevníci interaktívnejšiu možnosť prežiť históriu.
Každé podzemie je zahalené rúškom tajomstva a u niekoho môže vyvolávať obavy až strach. Ako reagujú návštevníci počas prehliadok čachtického podzemia?
Návštevníci sú väčšinou odvážni, ich reakcie závisia aj od počtu ľudí, je to iné, keď ide do podzemia niekoľkočlenná skupina, ako dvojica. Ľudia sú zozačiatku opatrní, či v podzemí nie je nejaké umelé strašenie, ale my ich ubezpečujeme, že im nehrozí žiadne nebezpečenstvo. A navyše, podzemie je osvetlené. Treba však povedať, že „geniusloci“, duch miesta je natoľko silný, že dokáže niekedy sám rozprávať hrôzostrašné príbehy. Ako to povedal historik Pavel Dvořák, ktorý sa tejto téme v minulosti venoval: „Každý z nás si nosí vo svojich myšlienkach časť histórie grófky Báthory a na základe toho si to vie predstaviť, každý má úroveň strachu individuálnu.“ Väčšinou sú návštevníci spokojní. Naším cieľom je, aby sme poskytli maximálny servis informácií, aby v podzemí mohli pochopiť dávno zabudnutú históriu. Pokiaľ by nás to nebavilo, tak by sme tu neboli.
Pre nás je veľmi dôležité, a to chceme pripomenúť aj návštevníkovi hneď na úvod, že na týchto miestach pred nami stál rozsiahly kaštieľ rodu Nádasdyovcov, ktorý bohužiaľ vyhorel na sklonku éry, no má zaujímavú históriu. Je zdokumentované, že v kaštieli sa po smrti manžela Františka Nádasdyho v roku 1604, veľmi často zdržovala grófka Alžbeta Báthory, takže ona mohla byť v týchto miestach, lebo chodbou sa dostala do hlavných vinohradníckych pivníc. Taktiež treba povedať, že čachtické podzemie bolo v tomto čase využívané aj ako podzemné žaláre.
Na základe výpovede svedkov z roku 1611, ktoré sú k dispozícii v štátnom archíve v Bytči, sa môžete dozvedieť, že grófka mučila mladé dievčatá, ktoré nezabila hneď, ale nechávala si ich pre inú príležitosť. Dievčatá väčšinou odpratávala do vedľajších postranných pivníc pod vinohradmi, aby neboli na očiach pre nezvaných návštevníkov, pretože pivnice pod kaštieľom slúžili ako reprezentačné priestory, kde sa sedelo a pilo víno. Sám Juraj Turzo to napísal v liste svojej manželke deň potom, čo 29. decembra 1610 vo večerných hodinách prichytil grófku pri mučení. Ak je list pravdivý, tak z toho sa dá pochopiť všetko. V správe z výskumu z roku 1936 až 1938, ktorý bol zakončený výskumom pod kostolom, je písané, že v týchto miestach sa našli kostrové ostatky, niektoré sediace, iné ležiace. Na základe tohto sme sa rozhodli spraviť na záhrade symbolický cintorín so symbolickými krížikmi za všetky obete. My okrem štandardných prehliadok robíme aj historicko-umelecko-vizuálne predstavenia so živými hercami, panoptikum pod názvom Krvavé slzy – Obete Alžbety Báthory.
Predpokladáte, že podzemie ukrýva chodby, ktoré sú ešte neprebádané. Aké máte plány do budúcnosti?
Pred deviatimi rokmi sme našli 80 % zdokumentovaných chodieb z výskumu z roku 1936 až 1937 plné odpadkov. Takže doteraz prakticky len čistíme chodby a nezostáva nám čas, ani energia na iné činnosti. Chcel by som však ubezpečiť odbornú verejnosť, že v žiadnom prípade nechceme realizovať nové kopanie, my by sme sa len radi pozreli do tých koncových bodov, ktoré boli zdokumentované pri výskume. Predpokladáme, že ak sa nám podarí zasypané chodby vyčistiť od odpadkov v priebehu tohtoročnej sezóny, tak by sme sa už budúci rok mohli pozrieť do tých priestorov, ktoré naznačujú chodbu do hlbšieho podzemia.
Aký je záujem návštevníkov o čachtické podzemie?
Návštevníci majú možnosť toto podzemie navštíviť počas letných mesiacoch každý deň od 10.00 do 18.00 h, potom každý víkend až do konca októbra, pretože počas sviatku všetkých svätých tento priestor symbolicky uzatvoríme. Nastáva sezóna brigád. Po minulé roky bolo podzemie otvorené len individuálne, my sme sa dostali do štádia, že sme podzemie mohli sprístupniť širokej verejnosti, vrátane škôl. Možno nemáme až takú vysokú návštevnosť v pomere k samotnému Čachtickému hradu, ale zatiaľ nám to nijako neprekáža, lebo my robíme postupne. Vždy návštevníkom hovoríme, aby si chodby odfotili, lebo o rok sa to zase zmení. My by sme podzemie chceli stabilizovať v horizonte 2-3 rokov a inštalovať tam expozície, ktoré by rozprávali príbeh samotného podzemia, aby mali návštevníci interaktívnejšiu možnosť prežiť históriu.
Každé podzemie je zahalené rúškom tajomstva a u niekoho môže vyvolávať obavy až strach. Ako reagujú návštevníci počas prehliadok čachtického podzemia?
Návštevníci sú väčšinou odvážni, ich reakcie závisia aj od počtu ľudí, je to iné, keď ide do podzemia niekoľkočlenná skupina, ako dvojica. Ľudia sú zozačiatku opatrní, či v podzemí nie je nejaké umelé strašenie, ale my ich ubezpečujeme, že im nehrozí žiadne nebezpečenstvo. A navyše, podzemie je osvetlené. Treba však povedať, že „geniusloci“, duch miesta je natoľko silný, že dokáže niekedy sám rozprávať hrôzostrašné príbehy. Ako to povedal historik Pavel Dvořák, ktorý sa tejto téme v minulosti venoval: „Každý z nás si nosí vo svojich myšlienkach časť histórie grófky Báthory a na základe toho si to vie predstaviť, každý má úroveň strachu individuálnu.“ Väčšinou sú návštevníci spokojní. Naším cieľom je, aby sme poskytli maximálny servis informácií, aby v podzemí mohli pochopiť dávno zabudnutú históriu. Pokiaľ by nás to nebavilo, tak by sme tu neboli.
Pripravil Marcel Lincényi, foto pavel ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP III. 2017
Späť na tému Z histórie
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 26 fotografií
