Budúcnosť urnových stien v Hlavnom meste
V hlavnom meste rovnako ako aj v ostatných krajských mestách sa míňajú hrobové miesta. Nedostatok voľných kapacít v posledných rokoch zlepšuje vzrastajúci trend spopolňovania nebožtíkov. Správcovia cintorínov sa situáciu snažia riešiť aj tým, že pre pozostalých popri klasických urnových hájoch zavádzajú také novinky ako sú radové urnové steny či kolumbáriové komplexy.
- Je známe, že urnové steny sú jedným z riešení nedostatku hrobových miest. Ako Vy osobne vnímate budúcnosť tohto typu pochovávania?
Prax ukazuje, že v posledných rokoch dochádza u obyvateľstva k hodnotovému a názorovému posunu, k istému prechodu od konzervatívneho spôsobu uvažovania k viac liberálnejšiemu, sekulárnejšiemu, a to najmä v mestskom prostredí. Je badateľný prechod od religiózneho vnímania posledných vecí človeka k ich viac-menej pragmatickejšiemu, racionálnejšiemu a najmä – takpovediac – ekonomickejšiemu posudzovaniu. Paušálne by som nerád vyslovoval jednoznačné súdy, ale istá je však skutočnosť, že cintorínskych plôch určených na klasické pochovávanie do zeme zo dňa na deň rapídne ubúda a nové sa zatiaľ nepripravujú. Za takýchto predpokladov je perspektíva preferovania a využívania urnových stien – kolumbárií - veľmi sľubná. Azda by stálo za úvahu vykonať v tomto smere v rámci Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb sociologický prieskum a takto prognózovať možný vývoj v tejto oblasti pohrebníctva.
- Kedy ste pristúpili k budovaniu prvých urnových stien a na ktorom cintoríne?
Prvé urnové steny boli vybudované v pôsobnosti organizácie MARIANUM – Pohrebníctvo mesta Bratislavy svojpomocne ešte pred rokom 2003 vo Vajnoroch a v Rači.
- Na ktorých bratislavských cintorínoch sú v súčasnosti vybudované takéto typy sektorov pre urny?
Na všetkých centrálnych mestských cintorínoch, t.j. v Slávičom údolí, na Martinskom i Ružinovskom cintoríne, na cintorínoch v Petržalke, Vajnoroch a Rači.
- Aké typy urnových blokov sú v súčasnosti k dispozícii?
Prevažne ide o radové urnové steny s tromi – obojstranne situovanými - etážami urnových schránok v počte cca dvadsať miest v jednom rade vedľa seba. Istú architektonickú výnimku predstavuje vznikajúci kolumbáriový komplex na Ružinovskom cintoríne v bezprostrednej blízkosti sektora vyhradeného pre významné osobnosti spoločenského a kultúrneho života. Tento komplex bude tvorený niekoľkými stavbami v tvare hranola, ktoré pracovne nazývame urnovými kubusmi, každý s kapacitou 24 urnových schránok, na každej zo štyroch strán po šesť. Každá schránka má kapacitu na uloženie štyroch štandardných urien so spopolnenými ostatkami zosnulých. V súčasnosti sú vybudované dva takéto kubusy, ktorých urnové schránky sú už v predaji.
- Aké sú výhody a nevýhody ukladania urien v radových zástavbách?
Nespornou výhodou urnových stien je úspora plôch cintorínov. Budovanie urnových stien je vhodné najmä tam, kde neexistuje možnosť rozšírenia súčasných plôch cintorínov. Urnové steny tiež umožňujú využiť obvodové oplotenie cintorínov, čím sa opäť zvyšuje efektívnosť využitia plôch cintorínov. Významnou nevýhodou urnových stien je obmedzená kapacita ich urnových schránok, ktoré sú spravidla dimenzované tak, aby sa do nich dali uložiť štyri štandardné urny so spopolnenými ostatkami zosnulých. Na rozdiel od pozemných urnových miest, pri ktorých sa zrekonštruovaním dá zvýšiť úložná kapacita, v prípade schránok v urnových stenách je takáto úprava neuskutočniteľná. No ďalšími nezanedbateľnými výhodami urnových stien je aj úspora peňazí v rámci obstarávacích nákladov a nižšia náročnosť na ich údržbu zo strany nájomcov.
- Koľko stojí prenajatie urnových schránok v radových stenách oproti prenájmu klasických hrobových miest a urnových pozemných kompletov?
Kúpna cena urnovej schránky v urnovej stene alebo kubuse sa pohybuje v rozpätí od cca 990,- € do 1.185,- €.
- Aká je ich kapacita na bratislavských cintorínoch v súčasnosti?
Stav v Bratislave môžme konkretizovať relatívne presne, a to v cintoríne Slávičie údolie disponuje organizácia MARIANUM – Pohrebníctvo mesta Bratislavy s kapacitou 354 urnových schránok, v Petržalke cca 105, v Rači 456, vo Vajnoroch 138, na Ružinovskom cintoríne zatiaľ len 58 a na Martinskom cintoríne až 840 urnovými schránkami, ku ktorým však už v dohľadnej dobe pribudne ďalších cca 396 urnových schránok.
- Aký je záujem pozostalých o uloženie spopolnených ostatkov zosnulých do urnových stien?
Záujem sa bude primerane zvyšovať vzhľadom na stúpajúci trend kremácií a znižujúcu sa kapacitu klasických hrobových miest určených na pochovávanie do zeme. Musím však konštatovať, že v súčasnosti ešte stále prevažuje záujem pozostalých o samostatné pozemné urnové miesta s urnovou šachtou umiestnenou priamo do zeme.
- Aké máte najbližšie plány s výstavbou urnových blokov?
Trend výstavby urnových stien je najlepšie ilustrovaný na Martinskom cintoríne. Len nedávno boli vybetónované základy ďalších troch radových urnových stien a jednej atypickej s nižšou kapacitou urnových schránok. V súčasnosti sú už k dispozícii ďalšie projekty výstavby urnových stien, no tieto zámery nechcem predčasne prezrádzať. Okrem iného aj z dôvodu nedostatočných finančných zdrojov v rámci súčasnej nepriaznivej ekonomickej situácie mesta.
-mli- © Slovenské pohrebníctvo
- Je známe, že urnové steny sú jedným z riešení nedostatku hrobových miest. Ako Vy osobne vnímate budúcnosť tohto typu pochovávania?
Prax ukazuje, že v posledných rokoch dochádza u obyvateľstva k hodnotovému a názorovému posunu, k istému prechodu od konzervatívneho spôsobu uvažovania k viac liberálnejšiemu, sekulárnejšiemu, a to najmä v mestskom prostredí. Je badateľný prechod od religiózneho vnímania posledných vecí človeka k ich viac-menej pragmatickejšiemu, racionálnejšiemu a najmä – takpovediac – ekonomickejšiemu posudzovaniu. Paušálne by som nerád vyslovoval jednoznačné súdy, ale istá je však skutočnosť, že cintorínskych plôch určených na klasické pochovávanie do zeme zo dňa na deň rapídne ubúda a nové sa zatiaľ nepripravujú. Za takýchto predpokladov je perspektíva preferovania a využívania urnových stien – kolumbárií - veľmi sľubná. Azda by stálo za úvahu vykonať v tomto smere v rámci Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb sociologický prieskum a takto prognózovať možný vývoj v tejto oblasti pohrebníctva.
- Kedy ste pristúpili k budovaniu prvých urnových stien a na ktorom cintoríne?
Prvé urnové steny boli vybudované v pôsobnosti organizácie MARIANUM – Pohrebníctvo mesta Bratislavy svojpomocne ešte pred rokom 2003 vo Vajnoroch a v Rači.
- Na ktorých bratislavských cintorínoch sú v súčasnosti vybudované takéto typy sektorov pre urny?
Na všetkých centrálnych mestských cintorínoch, t.j. v Slávičom údolí, na Martinskom i Ružinovskom cintoríne, na cintorínoch v Petržalke, Vajnoroch a Rači.
- Aké typy urnových blokov sú v súčasnosti k dispozícii?
Prevažne ide o radové urnové steny s tromi – obojstranne situovanými - etážami urnových schránok v počte cca dvadsať miest v jednom rade vedľa seba. Istú architektonickú výnimku predstavuje vznikajúci kolumbáriový komplex na Ružinovskom cintoríne v bezprostrednej blízkosti sektora vyhradeného pre významné osobnosti spoločenského a kultúrneho života. Tento komplex bude tvorený niekoľkými stavbami v tvare hranola, ktoré pracovne nazývame urnovými kubusmi, každý s kapacitou 24 urnových schránok, na každej zo štyroch strán po šesť. Každá schránka má kapacitu na uloženie štyroch štandardných urien so spopolnenými ostatkami zosnulých. V súčasnosti sú vybudované dva takéto kubusy, ktorých urnové schránky sú už v predaji.- Aké sú výhody a nevýhody ukladania urien v radových zástavbách?
Nespornou výhodou urnových stien je úspora plôch cintorínov. Budovanie urnových stien je vhodné najmä tam, kde neexistuje možnosť rozšírenia súčasných plôch cintorínov. Urnové steny tiež umožňujú využiť obvodové oplotenie cintorínov, čím sa opäť zvyšuje efektívnosť využitia plôch cintorínov. Významnou nevýhodou urnových stien je obmedzená kapacita ich urnových schránok, ktoré sú spravidla dimenzované tak, aby sa do nich dali uložiť štyri štandardné urny so spopolnenými ostatkami zosnulých. Na rozdiel od pozemných urnových miest, pri ktorých sa zrekonštruovaním dá zvýšiť úložná kapacita, v prípade schránok v urnových stenách je takáto úprava neuskutočniteľná. No ďalšími nezanedbateľnými výhodami urnových stien je aj úspora peňazí v rámci obstarávacích nákladov a nižšia náročnosť na ich údržbu zo strany nájomcov.- Koľko stojí prenajatie urnových schránok v radových stenách oproti prenájmu klasických hrobových miest a urnových pozemných kompletov?
Kúpna cena urnovej schránky v urnovej stene alebo kubuse sa pohybuje v rozpätí od cca 990,- € do 1.185,- €.
- Aká je ich kapacita na bratislavských cintorínoch v súčasnosti?
Stav v Bratislave môžme konkretizovať relatívne presne, a to v cintoríne Slávičie údolie disponuje organizácia MARIANUM – Pohrebníctvo mesta Bratislavy s kapacitou 354 urnových schránok, v Petržalke cca 105, v Rači 456, vo Vajnoroch 138, na Ružinovskom cintoríne zatiaľ len 58 a na Martinskom cintoríne až 840 urnovými schránkami, ku ktorým však už v dohľadnej dobe pribudne ďalších cca 396 urnových schránok.
- Aký je záujem pozostalých o uloženie spopolnených ostatkov zosnulých do urnových stien?
Záujem sa bude primerane zvyšovať vzhľadom na stúpajúci trend kremácií a znižujúcu sa kapacitu klasických hrobových miest určených na pochovávanie do zeme. Musím však konštatovať, že v súčasnosti ešte stále prevažuje záujem pozostalých o samostatné pozemné urnové miesta s urnovou šachtou umiestnenou priamo do zeme.
- Aké máte najbližšie plány s výstavbou urnových blokov?
Trend výstavby urnových stien je najlepšie ilustrovaný na Martinskom cintoríne. Len nedávno boli vybetónované základy ďalších troch radových urnových stien a jednej atypickej s nižšou kapacitou urnových schránok. V súčasnosti sú už k dispozícii ďalšie projekty výstavby urnových stien, no tieto zámery nechcem predčasne prezrádzať. Okrem iného aj z dôvodu nedostatočných finančných zdrojov v rámci súčasnej nepriaznivej ekonomickej situácie mesta.-mli- © Slovenské pohrebníctvo
Späť na tému O cintorínoch
