Budimírske pohrebiská
Budimír, ktorý sa nachádza neďaleko najväčšej metropoly východného Slovenska, disponuje dvoma cintorínmi.
Najstaršia písomná zmienka o tejto obci s vyše 1300 obyvateľmi pochádza z roku 1289. V tom čase ju tvorili dve dediny - Veľký a Malý Budimír (v latinskom origináli nazvané „villa Bodomer Maior et Minor Bodomer“).
Okrem spomenutého dokumentu sa zachoval napríklad aj zápis o miestnom farárovi Filipovi, ktorý na tunajšej fare pôsobil v rokoch 1332 – 1335. Z roku 1370 zasa pochádza správa, v ktorej sa opäť spomína Veľký a Malý Budimír („Nogbudmer“/„Nogbodmer“ a „Kisbudmer“/„Kysbodmer“).
V písomnostiach od polovice 15. storočia, resp. od roku 1454, sa hovorí iba o jedinom Budimíri (názov obce sa vyskytuje v tvaroch „Budamer“, „Budomer“, „Buczimir“, od roku 1808 sa objavuje aj súčasná slovenská podoba „Budimír“, ale i poľský tvar „Budzymir“, maďarský „Budamér“ a i.).
Do katastra obce patrí viacero vzácnych pamätihodností vrátane dvoch kaštieľov. Starší, dvojpodlažný kaštieľ bol postavený v 15. storočí. Jeho pôdorys je v tvare obdĺžnika a fasáda má mnoho ozdobných prvkov.
Takzvaný nový kaštieľ pochádza z 18. storočia a v súčasnosti ho spravuje Slovenské technické múzeum, ktoré tu zriadilo stálu expozíciu historických hodín. Takisto ako jeho starší náprotivok je dvojpodlažný, na priečelí sa vyníma umelecky vyhotovený erb tunajšej vetvy rodu Ujházyovcov. Tento šľachtický rod vstúpil aj do diela slávneho slovenského národovca a kapitána dobrovoľníckeho vojska z čias revolúcie rokov 1848-49 Jána Francisciho. Vo svojom životopise (rukopis je datovaný do roku 1904, knižne vyšiel až posmrtne v roku 1909) opísal zemana Ladislava Ujházyho z Budimíra ako povýšeneckého aristokrata a tyrana. Vzhľadom na to, že počas povstania meruôsmych rokov patril medzi prívržencov nepriateľského tábora Lajoša Košuta, je Francisciho pohŕdanie Ujházym pochopiteľné. No Budimírčania by zrejme s týmto opisom nesúhlasili. O Ujházyovcoch je totiž známe, že podporovali školstvo a evanjelickú cirkev. Manželia Jozef a Žofia Ujházyovci dokonca založili nadáciu na financovanie škôl a cirkvi, pričom štedrými darmi dotovali hlavne evanjelické kolégium v Prešove. V Budimíri je tiež panská kúria zo 17. storočia a pri tzv. novom cintoríne je situovaný rímskokatolícky farský kostol Povýšenia sv. Kríža, pôvodne ranogotická stavba z druhej polovice 13. storočia, ktorá bola v roku 1745 barokovo upravená.
Najstaršia písomná zmienka o tejto obci s vyše 1300 obyvateľmi pochádza z roku 1289. V tom čase ju tvorili dve dediny - Veľký a Malý Budimír (v latinskom origináli nazvané „villa Bodomer Maior et Minor Bodomer“).
Okrem spomenutého dokumentu sa zachoval napríklad aj zápis o miestnom farárovi Filipovi, ktorý na tunajšej fare pôsobil v rokoch 1332 – 1335. Z roku 1370 zasa pochádza správa, v ktorej sa opäť spomína Veľký a Malý Budimír („Nogbudmer“/„Nogbodmer“ a „Kisbudmer“/„Kysbodmer“).
V písomnostiach od polovice 15. storočia, resp. od roku 1454, sa hovorí iba o jedinom Budimíri (názov obce sa vyskytuje v tvaroch „Budamer“, „Budomer“, „Buczimir“, od roku 1808 sa objavuje aj súčasná slovenská podoba „Budimír“, ale i poľský tvar „Budzymir“, maďarský „Budamér“ a i.).
Do katastra obce patrí viacero vzácnych pamätihodností vrátane dvoch kaštieľov. Starší, dvojpodlažný kaštieľ bol postavený v 15. storočí. Jeho pôdorys je v tvare obdĺžnika a fasáda má mnoho ozdobných prvkov.
Takzvaný nový kaštieľ pochádza z 18. storočia a v súčasnosti ho spravuje Slovenské technické múzeum, ktoré tu zriadilo stálu expozíciu historických hodín. Takisto ako jeho starší náprotivok je dvojpodlažný, na priečelí sa vyníma umelecky vyhotovený erb tunajšej vetvy rodu Ujházyovcov. Tento šľachtický rod vstúpil aj do diela slávneho slovenského národovca a kapitána dobrovoľníckeho vojska z čias revolúcie rokov 1848-49 Jána Francisciho. Vo svojom životopise (rukopis je datovaný do roku 1904, knižne vyšiel až posmrtne v roku 1909) opísal zemana Ladislava Ujházyho z Budimíra ako povýšeneckého aristokrata a tyrana. Vzhľadom na to, že počas povstania meruôsmych rokov patril medzi prívržencov nepriateľského tábora Lajoša Košuta, je Francisciho pohŕdanie Ujházym pochopiteľné. No Budimírčania by zrejme s týmto opisom nesúhlasili. O Ujházyovcoch je totiž známe, že podporovali školstvo a evanjelickú cirkev. Manželia Jozef a Žofia Ujházyovci dokonca založili nadáciu na financovanie škôl a cirkvi, pričom štedrými darmi dotovali hlavne evanjelické kolégium v Prešove. V Budimíri je tiež panská kúria zo 17. storočia a pri tzv. novom cintoríne je situovaný rímskokatolícky farský kostol Povýšenia sv. Kríža, pôvodne ranogotická stavba z druhej polovice 13. storočia, ktorá bola v roku 1745 barokovo upravená.
Cintoríny
Ako bolo uvedené vyššie, v Budimíri sú dve pohrebiská. Cintorín, ktorý miestni nazývajú „starý“, je pri ceste spájajúcej Košice s Prešovom v lokalite Na záhumni.
V jeho tesnej blízkosti sa nachádza detské ihrisko, čo pôsobí trochu kontroverzne a kontrastne. Plot je sčasti poškodený a napriek zákazu vodenia psov sme natrafili na staršiu pani, ktorá tu práve venčila svojho domáceho miláčika. Pre tento cintorín platí jediné obmedzenie, a to zákaz vytvárania nových hrobových miest. Ľudské pozostatky však možno pochovávať do existujúcich hrobových miest (aj pred uplynutím tlecej doby), ak je možné umiestniť ich nad úroveň naposledy pochovaných ľudských ostatkov a vrstva uľahnutej zeminy nad rakvou bude najmenej 1 m. Čo sa týka dĺžky tlecej doby telesných ostatkov uložených v hrobe, tá je stanovená na 10 rokov od pochovania (dĺžka tlecej doby telesných ostatkov uložených v hrobke, kde sa nachádzajú ostatky 2 a viac ľudí, je 20 rokov od pochovania).
Podľa starostu Budimíra Mgr. Vojtecha Staňa sa na území tohto pohrebiska pochováva od vzniku obce, t. j. približne od 13. storočia. Na novom cintoríne vedľa kostola Povýšenia sv. Kríža sa stavajú hroby od roku 1984 a zdroj vody, je situovaný hneď pri vstupe, kde sú aj kontajnery na separovaný odpad a malá rozvodňa elektriny. Pohrebisko je udržiavané, jeho slabinou však je čiastočne chýbajúce oplotenie. Súčasťou areálu sú lampy, lavičky a Dom smútku. Nájdete tu tiež ústredný kríž a kolumbárium.
Vo Všeobecnom záväznom nariadení č. 65/2022 (ďalej len: VZN, dostupné online na tejto adrese), ktoré určuje prevádzkový poriadok oboch pohrebísk a prevádzkový poriadok Domu smútku, sa uvádza, že prevádzkovateľom cintorínov je obec, pričom nemá odbornú spôsobilosť na výkon tejto činnosti. Preto uzatvorila v súlade so zákonom „Zmluvu o poskytnutí služby“ s firmou Omega sídliacou v Ďurkove (s touto odborne spôsobilou spoločnosťou majú uzavretú zmluvu aj obce Bidovce a Rozhanovce, o ktorých sme už na našich stránkach písali – Dva cintoríny v Bidovciach a Rozhanovský cintorín. Firma Omega je zároveň i dohliadajúci a poradný orgán nad dodržiavaním zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. K jej kompetenciám patrí vykonávanie výkopových prác, exhumácií a iných prác potrebných pri zabezpečovaní ukladania ľudských pozostatkov do hrobov. Taktiež vedie evidenciu súvisiacu s prevádzkovaním pohrebísk, čistí a udržiava komunikácie, spravuje obe pohrebiská i Dom smútku a stará sa o zeleň na cintorínoch.
Paragraf č. 4 VZN pridáva k týmto úlohám povinnosť chrániť pohrebisko stavebnými a terénnymi úpravami pred zaplavením a niekoľko ďalších povinností.
Určitými povinnosťami sú viazaní aj návštevníci cintorínov – napríklad nesmú narúšať dôstojnosť pohrebísk svojim správaním a majú dbať o poriadok. Za priestupky (porušenie zákazu fajčenia a používania alkoholických nápojov a i.) možno uložiť pokutu do výšky 663 eur, resp. blokovú pokutu do 66 eur, a výnos z pokút je príjmom rozpočtu obce.
Pohrebiská sú oficiálne prístupné pre verejnosť každý deň od 6.00 do 21.00 hod, počas dní Pamiatky zosnulých (t. j. od 1. novembra do 3. novembra) v čase od 6. hodiny ráno do desiatej v noci. Dom smútku (vo VZN miestami označovaný ako „Dom nádeje“) sa otvára pre verejnosť hodinu pred začatím pohrebu, po dohode s prevádzkovateľom i v inom čase.
Hĺbka hrobu pre dospelú osobu a dieťa staršie ako 10 rokov musí byť najmenej 1,6 m, pre dieťa mladšie ako 10 rokov najmenej 1,2 m a prehĺbený hrob (t. j. dve rakvy s ľudskými pozostatkami nad sebou) musí mať hĺbku aspoň 2,2 m. Záväzné rozmery novovybudovaných hrobových miest vrátane príslušenstva hrobu sú takéto: jednohrob - 110 x 245 cm, dvojhrob - 210 x 245 cm, trojhrob - 310 x 245 cm, detský hrob pre dieťa do 6 rokov - 80 x140 cm, detský hrob pre dieťa do 14 rokov - 90 x 200 cm.
Domáci platca, ktorý mal v čase úmrtia trvalý pobyt v obci Budimír, si za prenájom Domu smútku (resp. Domu nádeje) v deň obradu zaplatí 20 €, cudzí občan (t. j. ten, kto v čase úmrtia nemal trvalý pobyt v Budimíri) si za túto službu priplatí o dvadsať eur viac. Za použitie chladiarenského zariadenia v Dome smútku na 24 hodín platia domáci 5 € a cudzí 10 €.
Cintorínsky poplatok za nové hrobové miesto je pre domácich 50 €, pre cudzích 1200 €. Prenájom hrobového miesta na 10 rokov stojí domácich od 20 do 100 eur, cudzí za to platia 1000 až 2000 eur. Obzvlášť pre cudzích je výhodnejším riešením prenájom urnovej schránky v kolumbáriu, ktorá stojí 500 € na 10 rokov, resp. 20 € na rovnaké obdobie pre domácich.
Poznámka redakcie: V Budimíri zaznamenali v poslednom (pandemickom) období zvýšený nárast úmrtí.
Ako bolo uvedené vyššie, v Budimíri sú dve pohrebiská. Cintorín, ktorý miestni nazývajú „starý“, je pri ceste spájajúcej Košice s Prešovom v lokalite Na záhumni.
V jeho tesnej blízkosti sa nachádza detské ihrisko, čo pôsobí trochu kontroverzne a kontrastne. Plot je sčasti poškodený a napriek zákazu vodenia psov sme natrafili na staršiu pani, ktorá tu práve venčila svojho domáceho miláčika. Pre tento cintorín platí jediné obmedzenie, a to zákaz vytvárania nových hrobových miest. Ľudské pozostatky však možno pochovávať do existujúcich hrobových miest (aj pred uplynutím tlecej doby), ak je možné umiestniť ich nad úroveň naposledy pochovaných ľudských ostatkov a vrstva uľahnutej zeminy nad rakvou bude najmenej 1 m. Čo sa týka dĺžky tlecej doby telesných ostatkov uložených v hrobe, tá je stanovená na 10 rokov od pochovania (dĺžka tlecej doby telesných ostatkov uložených v hrobke, kde sa nachádzajú ostatky 2 a viac ľudí, je 20 rokov od pochovania).
Podľa starostu Budimíra Mgr. Vojtecha Staňa sa na území tohto pohrebiska pochováva od vzniku obce, t. j. približne od 13. storočia. Na novom cintoríne vedľa kostola Povýšenia sv. Kríža sa stavajú hroby od roku 1984 a zdroj vody, je situovaný hneď pri vstupe, kde sú aj kontajnery na separovaný odpad a malá rozvodňa elektriny. Pohrebisko je udržiavané, jeho slabinou však je čiastočne chýbajúce oplotenie. Súčasťou areálu sú lampy, lavičky a Dom smútku. Nájdete tu tiež ústredný kríž a kolumbárium.
Vo Všeobecnom záväznom nariadení č. 65/2022 (ďalej len: VZN, dostupné online na tejto adrese), ktoré určuje prevádzkový poriadok oboch pohrebísk a prevádzkový poriadok Domu smútku, sa uvádza, že prevádzkovateľom cintorínov je obec, pričom nemá odbornú spôsobilosť na výkon tejto činnosti. Preto uzatvorila v súlade so zákonom „Zmluvu o poskytnutí služby“ s firmou Omega sídliacou v Ďurkove (s touto odborne spôsobilou spoločnosťou majú uzavretú zmluvu aj obce Bidovce a Rozhanovce, o ktorých sme už na našich stránkach písali – Dva cintoríny v Bidovciach a Rozhanovský cintorín. Firma Omega je zároveň i dohliadajúci a poradný orgán nad dodržiavaním zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. K jej kompetenciám patrí vykonávanie výkopových prác, exhumácií a iných prác potrebných pri zabezpečovaní ukladania ľudských pozostatkov do hrobov. Taktiež vedie evidenciu súvisiacu s prevádzkovaním pohrebísk, čistí a udržiava komunikácie, spravuje obe pohrebiská i Dom smútku a stará sa o zeleň na cintorínoch.
Paragraf č. 4 VZN pridáva k týmto úlohám povinnosť chrániť pohrebisko stavebnými a terénnymi úpravami pred zaplavením a niekoľko ďalších povinností.
Určitými povinnosťami sú viazaní aj návštevníci cintorínov – napríklad nesmú narúšať dôstojnosť pohrebísk svojim správaním a majú dbať o poriadok. Za priestupky (porušenie zákazu fajčenia a používania alkoholických nápojov a i.) možno uložiť pokutu do výšky 663 eur, resp. blokovú pokutu do 66 eur, a výnos z pokút je príjmom rozpočtu obce.
Pohrebiská sú oficiálne prístupné pre verejnosť každý deň od 6.00 do 21.00 hod, počas dní Pamiatky zosnulých (t. j. od 1. novembra do 3. novembra) v čase od 6. hodiny ráno do desiatej v noci. Dom smútku (vo VZN miestami označovaný ako „Dom nádeje“) sa otvára pre verejnosť hodinu pred začatím pohrebu, po dohode s prevádzkovateľom i v inom čase.
Hĺbka hrobu pre dospelú osobu a dieťa staršie ako 10 rokov musí byť najmenej 1,6 m, pre dieťa mladšie ako 10 rokov najmenej 1,2 m a prehĺbený hrob (t. j. dve rakvy s ľudskými pozostatkami nad sebou) musí mať hĺbku aspoň 2,2 m. Záväzné rozmery novovybudovaných hrobových miest vrátane príslušenstva hrobu sú takéto: jednohrob - 110 x 245 cm, dvojhrob - 210 x 245 cm, trojhrob - 310 x 245 cm, detský hrob pre dieťa do 6 rokov - 80 x140 cm, detský hrob pre dieťa do 14 rokov - 90 x 200 cm.
Domáci platca, ktorý mal v čase úmrtia trvalý pobyt v obci Budimír, si za prenájom Domu smútku (resp. Domu nádeje) v deň obradu zaplatí 20 €, cudzí občan (t. j. ten, kto v čase úmrtia nemal trvalý pobyt v Budimíri) si za túto službu priplatí o dvadsať eur viac. Za použitie chladiarenského zariadenia v Dome smútku na 24 hodín platia domáci 5 € a cudzí 10 €.
Cintorínsky poplatok za nové hrobové miesto je pre domácich 50 €, pre cudzích 1200 €. Prenájom hrobového miesta na 10 rokov stojí domácich od 20 do 100 eur, cudzí za to platia 1000 až 2000 eur. Obzvlášť pre cudzích je výhodnejším riešením prenájom urnovej schránky v kolumbáriu, ktorá stojí 500 € na 10 rokov, resp. 20 € na rovnaké obdobie pre domácich.
Poznámka redakcie: V Budimíri zaznamenali v poslednom (pandemickom) období zvýšený nárast úmrtí.
Pripravil a foto poskytol Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
Publikované na portáli SP net 05. 2022
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
