BOZP
Nad bezpečným a zdraviu neškodným pracovným prostredím, pracovnými podmienkami a pracovnoprávnymi vzťahmi na Slovensku dozerá Národný inšpektorát práce. Pracovné úrazy sa našťastie v pohrebníctve vyskytujú len zriedkakedy, avšak inšpektori zistili viaceré nedostatky vo vyhradených technických zariadeniach, či prevádzkových budovách. O aktuálnej situácii BOZP v pohrebníctve, ako aj o aktuálnej legislatíve sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom Národného inšpektorátu práce Ing. Andrejom Gmitterom.
Systém inšpekcie práce v oblasti BOZP, pracovných podmienok a pracovnoprávnych vzťahov je uskutočňovaný orgánmi inšpekcie práce v Slovenskej republike v súlade so zákonom č.125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a ďalšími súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi. Aké úlohy vyplývajú z tohto zákona pre pohrebné služby a krematóriá?
Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce) je kompetenčným zákonom, to znamená, že vymedzuje rozsah inšpekcie práce a kompetencie orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Z tohto zákona nevyplývajú žiadne úlohy pre pohrebné služby. Pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vyplývajú určeným subjektom povinnosti vymedzené zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj ďalšími právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zákon o BOZP sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej aj nevýrobnej sféry. Škála predpisov upravujúcich oblasť BOZP je rozsiahla, preto je zložité zjednodušene vyšpecifikovať len tie, ktoré sa týkajú výlučne pohrebných služieb či krematórií (zákony, vyhlášky, nariadenia upravujúce oblasť BOZP sú uvedené na www.nip.sk).
Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 114 z 20. februára 2008 schválila Koncepciu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike na roky 2008 až 2012. K akým zmenám v oblasti inšpekcie práce a orgánoch štátneho dozoru došlo implementáciou tejto koncepcie?
Hlavným zámerom Koncepcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike na roky 2008 až 2012 bolo znížiť mieru pracovnej úrazovosti do konca roku 2012 o 25 %. Snahou Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce v spolupráci s ďalšími štátnymi orgánmi (napr. regionálne úrady verejného zdravotníctva) bolo naplnenie tohto hlavného cieľa predovšetkým vykonávaním preventívnych opatrení ako aj konkrétnych programov (program Bezpečný podnik, propagácia prevencie v oblasti BOZP v médiách, organizovanie bezplatných prednášok s tematikou ochrany a bezpečnosti práce a pod.).
Jedným z poslaní inšpekcie práce je vykonávanie štátneho dozoru nad plnením povinností vyplývajúcich z ustanovení predpisov, určujúcich požiadavky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti výrobných a pracovných systémov, pracovných podmienok a pracovnoprávnych vzťahov. Kedy a ako často vykonáva Národný inšpektorát štátny dozor?
Národný inšpektorát práce v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce je orgánom štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, nevykonáva však inšpekciu práce. Jeho úlohou je najmä riadiť a kontrolovať inšpektoráty práce, zjednocovať a racionalizovať pracovné metódy inšpektorov práce. Vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom zákonom a vykonávanie dohľadu zabezpečujú inšpektoráty práce, ktoré majú krajskú pôsobnosť.
Inšpekciou práce sa rozumie:
a) dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a ukončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,
3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
6. osobitného predpisu zamestnávateľov v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu, platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,
b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).
Výkon inšpekcie práce sa realizuje predovšetkým na základe úloh z ročných plánov, mimoriadnych úloh, podnetov, šetrenia udalostí, jadrového dozoru, účasti na kolaudačných konaniach atď.
Vykonáva Národný inšpektorát práce štátny dozor v pohrebných ústavoch, krematóriách či cintorínoch? V akých prípadoch?
Inšpektoráty práce vykonávajú inšpekciu práce aj v pohrebných ústavoch, krematóriách a na cintorínoch a to v rozsahu vymedzenom ustanovením § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Ide najmä o oblasť pracovnoprávnych vzťahov, nelegálneho zamestnávania, oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale aj o oblasť povoľovania a kolaudácie stavieb a ich zmien.
Koľko kontrol uskutočnil Národný inšpektorát práce v pohrebných ústavoch a krematóriách na Slovensku v roku 2012? S akým výsledkom skončili tieto inšpekcie?
Inšpektoráty práce v roku 2012 vykonali 13 inšpekcií práce v pohrebných ústavoch a krematóriách. V období posledných 5 rokov (2008 – 2012) bolo inšpekciou práce skontrolovaných spolu 54 subjektov z oblasti pohrebníctva (viď. Tabuľka1) – najviac v Nitrianskom a Bratislavskom kraji. Kontrolované subjekty spadali podľa počtu zamestnancov do kategórie do 9 zamestnancov.
Dá sa povedať, aké sú najčastejšie porušenia zamestnávateľov v pohrebníctve v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci?
Najčastejšie zisťovanými nedostatkami sú najmä nedostatky v oblasti porušení ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a porušenia ustanovení vyhlášky o vyhradených technických zariadeniach (ďalej len „VTZ“). Nedostatky v tejto oblasti sa týkajú hlavne neoverovania bezpečnosti VTZ (elektrických, tlakových, plynových, zdvíhacích) odbornými prehliadkami a skúškami a úradnými skúškami. Problémom v tejto oblasti je dlhodobo aj evidencia VTZ – jej nedostatočné vedenie, nevykonávanie aktualizácie dokumentácie. Časté sú nedostatky v oblasti prevádzkových budov a objektov – ich stavu z pohľadu bezpečnosti. V oblasti všeobecnej bezpečnosti je jedným z najčastejšie zistených nedostatkov ten, že písomný dokument o posúdení rizika, ktorý je zamestnávateľ povinný vypracovať, nie je vypracovaný tak, aby tam boli zohľadnené všetky činnosti podľa druhu práce vykonávanej zamestnancami. Často sú práve posúdenia rizika spracované zo strany zamestnávateľov formálne a povrchne bez zohľadnenia skutočných, reálnych rizík na pracovisku pri výkone jednotlivých pracovných činností (viď. Tabuľka 2). Na zlepšenie podmienok v oblasti BOZP u zamestnávateľov je bezpodmienečne nutné zaviesť funkčný systém kontroly dodržiavania predpisov BOZP, pracovných postupov, používania potrebných OOPP (osobných ochranných pracovných prostriedkov).
Národný inšpektorát práce ďalej vykonáva dozornú činnosť v oblasti sociálnej legislatívy, pracovnoprávnych vzťahov a nelegálneho zamestnávania. Môžete zhodnotiť kvalitu pohrebných a kremačných služieb v tejto oblasti? Zistil inšpektorát práce nejaké porušenia?
V roku 2012 pri výkonoch inšpekcie práce bolo zistených 11 nedostatkov, z toho 10 nedostatkov týkajúcich sa BOZP a 1 nedostatok týkajúci sa pracovnoprávnych vzťahov (viď Tabuľka 3). Nelegálna práca bola za obdobie 5 rokov zistená len v 2 prípadoch a to v roku 2010.
Aké maximálne pokuty hrozia za porušenia v oblasti inšpekcie práce?
Podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce sú inšpektoráty práce oprávnené ukladať pokuty, ktorých výška je uvedená v ustanoveniach § 19 a § 20 tohto zákona. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že za porušenie predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov či BOZP hrozia zamestnávateľom sankcie až do výšky 100 000 eur. V prípade nelegálneho zamestnávania od 2 000 do 200 000 eur.
Má Národný inšpektorát práce inšpektorov zameraných špeciálne na oblasť pohrebníctva?
Inšpektoráty práce, ktoré vykonávajú inšpekčnú činnosť, nemajú inšpektorov práce zameraných špeciálne na oblasť pohrebníctva. Inšpektori práce sú špecializovaní napr. na oblasť vyhradených technických zariadení (elektrických, zdvíhacích, tlakových, plynových), na oblasť stavebníctva, na oblasť pracovnoprávnych vzťahov a pod.
Rámcovým cieľom inšpekcie práce je svojou činnosťou okrem iného aktívne prispievať k vytváraniu bezpečného a zdraviu neškodného pracovného prostredia, k všestrannému skvalitňovaniu podmienok práce, či k rešpektovaniu požiadaviek ustanovujúcich pracovnoprávne vzťahy, upravované najmä Zákonníkom práce a súvisiacimi predpismi. Do akej miery majú zamestnanci v pohrebníctve bezpečné a zdraviu neškodné pracovné prostredie?
Každý zamestnávateľ, aj zamestnávatelia v oblasti pohrebníctva, majú zákonnú povinnosť vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom. Všeobecné povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP sú uvedené v § 6 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, povinnosti v oblasti pracovnoprávnych vzťahov vyplývajú zamestnávateľovi najmä zo Zákonníka práce. Mieru bezpečného a zdraviu neškodného pracovného prostredia, ako uvádzate vo svojej otázke, vytvára svojim zamestnancom zamestnávateľ – záleží teda od neho, či spĺňa všetky právnymi predpismi ustanovené požiadavky a tým vytvára pre svojich zamestnancov bezpečné a zdravé pracovné prostredie.
Národný inšpektorát práce taktiež sleduje pracovnú úrazovosť. Disponujete štatistikou pracovnej úrazovosti v oblasti kremačných a pohrebných služieb?
Informačný systém ochrany práce zahŕňa oblasť pracovnej úrazovosti, ktorú je možné rozčleniť aj podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností, čiže aj v oblasti kremačných a pohrebných služieb (viď. Tabuľka 4).
Je možné povedať, k akým typom úrazov najčastejšie dochádza v kremačných a pohrebných službách?
Za obdobie rokov 2008 až 2012 bolo v oblasti pohrebníctva 13 registrovaných pracovných úrazov, t. j. pracovných úrazov s pracovnou neschopnosťou zamestnanca trvajúcou viac ako 3 dni a 1 závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví (rok 2009). Zdrojom úrazov ako aj zdroje pádov zamestnancov sú pracovné priestory (kód IV vyhláškyč.500/2006 Z. z.).
Prečo na Slovensku napríklad pracovníci cintorínov nenosia pri výkopoch hrobovej jamy na hlavách ochranné prilby tak, ako pracovníci pri výkopových prácach na stavbe?
Zamestnávateľ v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je povinný na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia. V zmysle nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z. je zamestnávateľ povinný poskytovať osobné ochranné pracovné prostriedky podľa „svojho“ uvedeného zoznamu a prehodnotiť zoznam vždy po posúdení vhodnosti poskytovaných OOPP podľa § 4 ods. 2 NV č. 395/2006 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že právne predpisy stanovujú povinnosť zamestnávateľa analyzovať riziká pri práci a pre tieto riziká prideľovať osobné ochranné pracovné prostriedky.
Aké choroby z povolania najčastejšie trápia zamestnancov pracujúcich v oblasti pohrebníctva?
Národný inšpektorát práce nedisponuje štatistickými údajmi výskytu a zadelenia chorôb z povolania resp. ohrozenia chorobou z povolania podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností.
Systém inšpekcie práce v oblasti BOZP, pracovných podmienok a pracovnoprávnych vzťahov je uskutočňovaný orgánmi inšpekcie práce v Slovenskej republike v súlade so zákonom č.125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a ďalšími súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi. Aké úlohy vyplývajú z tohto zákona pre pohrebné služby a krematóriá?
 |
|
Generálny riaditeľ Národného inšpektorátu práce Ing. Andrej Gmitter
|
Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 114 z 20. februára 2008 schválila Koncepciu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike na roky 2008 až 2012. K akým zmenám v oblasti inšpekcie práce a orgánoch štátneho dozoru došlo implementáciou tejto koncepcie?
Hlavným zámerom Koncepcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike na roky 2008 až 2012 bolo znížiť mieru pracovnej úrazovosti do konca roku 2012 o 25 %. Snahou Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce v spolupráci s ďalšími štátnymi orgánmi (napr. regionálne úrady verejného zdravotníctva) bolo naplnenie tohto hlavného cieľa predovšetkým vykonávaním preventívnych opatrení ako aj konkrétnych programov (program Bezpečný podnik, propagácia prevencie v oblasti BOZP v médiách, organizovanie bezplatných prednášok s tematikou ochrany a bezpečnosti práce a pod.).
Jedným z poslaní inšpekcie práce je vykonávanie štátneho dozoru nad plnením povinností vyplývajúcich z ustanovení predpisov, určujúcich požiadavky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti výrobných a pracovných systémov, pracovných podmienok a pracovnoprávnych vzťahov. Kedy a ako často vykonáva Národný inšpektorát štátny dozor?
 |
|
Ilustračné foto, NIP
|
Inšpekciou práce sa rozumie:
a) dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a ukončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,
3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
6. osobitného predpisu zamestnávateľov v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu, platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,
b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).
Výkon inšpekcie práce sa realizuje predovšetkým na základe úloh z ročných plánov, mimoriadnych úloh, podnetov, šetrenia udalostí, jadrového dozoru, účasti na kolaudačných konaniach atď.
Vykonáva Národný inšpektorát práce štátny dozor v pohrebných ústavoch, krematóriách či cintorínoch? V akých prípadoch?
Inšpektoráty práce vykonávajú inšpekciu práce aj v pohrebných ústavoch, krematóriách a na cintorínoch a to v rozsahu vymedzenom ustanovením § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Ide najmä o oblasť pracovnoprávnych vzťahov, nelegálneho zamestnávania, oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale aj o oblasť povoľovania a kolaudácie stavieb a ich zmien.
Koľko kontrol uskutočnil Národný inšpektorát práce v pohrebných ústavoch a krematóriách na Slovensku v roku 2012? S akým výsledkom skončili tieto inšpekcie?
Inšpektoráty práce v roku 2012 vykonali 13 inšpekcií práce v pohrebných ústavoch a krematóriách. V období posledných 5 rokov (2008 – 2012) bolo inšpekciou práce skontrolovaných spolu 54 subjektov z oblasti pohrebníctva (viď. Tabuľka1) – najviac v Nitrianskom a Bratislavskom kraji. Kontrolované subjekty spadali podľa počtu zamestnancov do kategórie do 9 zamestnancov.
 |
|
Tabuľka č. 1
|
Dá sa povedať, aké sú najčastejšie porušenia zamestnávateľov v pohrebníctve v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci?
Najčastejšie zisťovanými nedostatkami sú najmä nedostatky v oblasti porušení ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a porušenia ustanovení vyhlášky o vyhradených technických zariadeniach (ďalej len „VTZ“). Nedostatky v tejto oblasti sa týkajú hlavne neoverovania bezpečnosti VTZ (elektrických, tlakových, plynových, zdvíhacích) odbornými prehliadkami a skúškami a úradnými skúškami. Problémom v tejto oblasti je dlhodobo aj evidencia VTZ – jej nedostatočné vedenie, nevykonávanie aktualizácie dokumentácie. Časté sú nedostatky v oblasti prevádzkových budov a objektov – ich stavu z pohľadu bezpečnosti. V oblasti všeobecnej bezpečnosti je jedným z najčastejšie zistených nedostatkov ten, že písomný dokument o posúdení rizika, ktorý je zamestnávateľ povinný vypracovať, nie je vypracovaný tak, aby tam boli zohľadnené všetky činnosti podľa druhu práce vykonávanej zamestnancami. Často sú práve posúdenia rizika spracované zo strany zamestnávateľov formálne a povrchne bez zohľadnenia skutočných, reálnych rizík na pracovisku pri výkone jednotlivých pracovných činností (viď. Tabuľka 2). Na zlepšenie podmienok v oblasti BOZP u zamestnávateľov je bezpodmienečne nutné zaviesť funkčný systém kontroly dodržiavania predpisov BOZP, pracovných postupov, používania potrebných OOPP (osobných ochranných pracovných prostriedkov).
 |
|
Tabuľka č. 2
|
Národný inšpektorát práce ďalej vykonáva dozornú činnosť v oblasti sociálnej legislatívy, pracovnoprávnych vzťahov a nelegálneho zamestnávania. Môžete zhodnotiť kvalitu pohrebných a kremačných služieb v tejto oblasti? Zistil inšpektorát práce nejaké porušenia?
V roku 2012 pri výkonoch inšpekcie práce bolo zistených 11 nedostatkov, z toho 10 nedostatkov týkajúcich sa BOZP a 1 nedostatok týkajúci sa pracovnoprávnych vzťahov (viď Tabuľka 3). Nelegálna práca bola za obdobie 5 rokov zistená len v 2 prípadoch a to v roku 2010.
 |
|
Tabuľka č. 3
|
Aké maximálne pokuty hrozia za porušenia v oblasti inšpekcie práce?
Podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce sú inšpektoráty práce oprávnené ukladať pokuty, ktorých výška je uvedená v ustanoveniach § 19 a § 20 tohto zákona. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že za porušenie predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov či BOZP hrozia zamestnávateľom sankcie až do výšky 100 000 eur. V prípade nelegálneho zamestnávania od 2 000 do 200 000 eur.
 |
|
Ilustračné foto, NIP
|
Inšpektoráty práce, ktoré vykonávajú inšpekčnú činnosť, nemajú inšpektorov práce zameraných špeciálne na oblasť pohrebníctva. Inšpektori práce sú špecializovaní napr. na oblasť vyhradených technických zariadení (elektrických, zdvíhacích, tlakových, plynových), na oblasť stavebníctva, na oblasť pracovnoprávnych vzťahov a pod.
Rámcovým cieľom inšpekcie práce je svojou činnosťou okrem iného aktívne prispievať k vytváraniu bezpečného a zdraviu neškodného pracovného prostredia, k všestrannému skvalitňovaniu podmienok práce, či k rešpektovaniu požiadaviek ustanovujúcich pracovnoprávne vzťahy, upravované najmä Zákonníkom práce a súvisiacimi predpismi. Do akej miery majú zamestnanci v pohrebníctve bezpečné a zdraviu neškodné pracovné prostredie?
Každý zamestnávateľ, aj zamestnávatelia v oblasti pohrebníctva, majú zákonnú povinnosť vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom. Všeobecné povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP sú uvedené v § 6 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, povinnosti v oblasti pracovnoprávnych vzťahov vyplývajú zamestnávateľovi najmä zo Zákonníka práce. Mieru bezpečného a zdraviu neškodného pracovného prostredia, ako uvádzate vo svojej otázke, vytvára svojim zamestnancom zamestnávateľ – záleží teda od neho, či spĺňa všetky právnymi predpismi ustanovené požiadavky a tým vytvára pre svojich zamestnancov bezpečné a zdravé pracovné prostredie.
Národný inšpektorát práce taktiež sleduje pracovnú úrazovosť. Disponujete štatistikou pracovnej úrazovosti v oblasti kremačných a pohrebných služieb?
Informačný systém ochrany práce zahŕňa oblasť pracovnej úrazovosti, ktorú je možné rozčleniť aj podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností, čiže aj v oblasti kremačných a pohrebných služieb (viď. Tabuľka 4).
 |
|
Tabuľka č.4 - Počet pracovných úrazov v rokoch 2008 - 2012 v Slovenskej republike (ŠKEČ 9603 pohrebníctvo) v zmysle ustanovení § 17 Zákona č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov v organizáciách v pôsobnosti inšpekcie práce v zmysle Zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov
|
Je možné povedať, k akým typom úrazov najčastejšie dochádza v kremačných a pohrebných službách?
Za obdobie rokov 2008 až 2012 bolo v oblasti pohrebníctva 13 registrovaných pracovných úrazov, t. j. pracovných úrazov s pracovnou neschopnosťou zamestnanca trvajúcou viac ako 3 dni a 1 závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví (rok 2009). Zdrojom úrazov ako aj zdroje pádov zamestnancov sú pracovné priestory (kód IV vyhláškyč.500/2006 Z. z.).
Prečo na Slovensku napríklad pracovníci cintorínov nenosia pri výkopoch hrobovej jamy na hlavách ochranné prilby tak, ako pracovníci pri výkopových prácach na stavbe?
Zamestnávateľ v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je povinný na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia. V zmysle nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z. je zamestnávateľ povinný poskytovať osobné ochranné pracovné prostriedky podľa „svojho“ uvedeného zoznamu a prehodnotiť zoznam vždy po posúdení vhodnosti poskytovaných OOPP podľa § 4 ods. 2 NV č. 395/2006 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že právne predpisy stanovujú povinnosť zamestnávateľa analyzovať riziká pri práci a pre tieto riziká prideľovať osobné ochranné pracovné prostriedky.
Aké choroby z povolania najčastejšie trápia zamestnancov pracujúcich v oblasti pohrebníctva?
Národný inšpektorát práce nedisponuje štatistickými údajmi výskytu a zadelenia chorôb z povolania resp. ohrozenia chorobou z povolania podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností.
Späť na tému Súčasnosť
