Bologna 2012
Počas troch dní 23 -24 -25 marca sa na ploche 23 000 m2 stretlo 210 vystavovateľov aby predstavili novinky a trendy v pohrebníctve na roky budúce. Návštevnosť prekonala očakávania a prekročila hranicu 16 000 návštevníkov z 54 krajín sveta. Približne 94% návštev predstavovalo odbornú verejnosť z oblasti pohrebných, cintorínskych, kremačných a kamenárskych služieb a zo sanitárno-patologickej oblasti.
Príjemne prekvapilo počasie kde nádherných 25 stupňov už letného talianskeho slnka nútilo rýchlo zaparkovať a nestrácať čas pred jedinečnou atmosférou, ktorá sa nedá nijak inak nazvať ako jedna veľká šou s okázalou pompou, talianskym zmyslom pre dizajn a ich jedinečnou ľahkosťou pre detail. Celej výstave dominovali výrobcovia pohrebných vozidiel kde cez 50 vystavených áut bojovalo o priazeň odbornej verejnosti.
Ak začnem od špičky ľadovca, stredobodom najväčšej pozornosti bolo pohrebné vozidlo značky ROLLS-ROYCE PHANTOM so svojimi 460 koňmi sily motora, dĺžkou 7 metrov a cenou rovných pol milióna eur. Ložná plocha pre rakvu predstavovala dĺžku 2,3 metra, diódami nasvietený, presklený interiér.
O zvyšnú priazeň sa delili značky Mercedes a Jaguár ktoré v prevedení interiéru pre uloženie rakvy v ničom nezaostávali, ba naopak mnohé prevedenia mi prišli krajšie a praktickejšie. Cena spomínaných dvoch značiek začínala na 80 tisícoch eurách, čo mi prišlo ďaleko prijateľnejšie pre naše slovenské podmienky. Skôr či neskôr sa budú musieť začať pohrebné služby aj u nás uberať podobným smerom nakoľko trendy sú neúprosné a je len otázkou času kto začne prvý.
Nemenej zaujímavou prezentáciou bolo sledovať trendy v rakvách, ktoré sa dali prirovnať už viac k nábytku ako k spotrebnej schránke pre uloženie zosnulého. Maximálne možné spracovanie dreva, tie najkvalitnejšie laky a príjemné čalúnenie, robili rakvy príjemné nielen na pohľad, ale aj na dotyk. Priemerná nákupná cena bola cca tisíc eur, čo opäť pri súčasných cenách za pohreb na Slovensku nie je možné akceptovať. Len pre porovnanie, priemerná cena pohrebu v Taliansku sa pohybuje v rozmedzí 6 až 7 tisíc eur, ale nie je nič výnimočné ak sa cena nakoniec aj s betónovou hrobkou vyšplhá na 15 tisíc eur.
Odlišnosť kultúr spôsobila, že Taliansko je známe svojím pochovávaním do betónových stien a tak celá jedna sekcia výstavy bola venovaná tejto kultúre pochovávania a cintorínskej technike. V našich končinách obdobný spôsob nepoznáme, no pre mnohé obce a mestá by to mohlo byť riešenie situácie na našich už aj tak prepchatých cintorínoch.
Oblasť Carrara je známa svojimi ložiskami žuly a tak zručnosť talianskych majstrov v oblasti jej spracovania a následne dizajnu pomníkov budila tichý úžas. Popritom si prišla na svoje kamenárska verejnosť, kde priamo na mieste predvádzali výrobcovia zložité kamenárske postupy a jednotlivé automatizované stroje.
Veľká časť bola venovaná sanitárnej a anatomicko patologickej technike. Iba odborná verejnosť môže pochopiť zmysel využitia tej najnáročnejšej techniky, ktorá je vyvinutá pre ďalšie postupy anatomickej vedy. Bola by to ďalšia inšpirácia pre riaditeľov nemocníc, kde by mala nastať postupná zmena myslenia a rovnako by mal byť začatý kladený dôraz na dôstojnú manipuláciu, uloženie a vydávanie zosnulých v zariadeniach slovenských nemocníc.
Trendy v dizajne a obnove Domov smútku, by mali čo povedať mnohým starostom obcí a správcom Domov smútkov i na Slovensku.
Čo ma prekvapilo bola prezentácia smútočných oznámení, kde základná veľkosť je A3, kým u nás A4, ale..... iný kraj iný mrav.
Čo dodať na záver? Vysoko profesionálne zvládnutie, príjemné vystupovanie vystavovateľov, inšpiratívne nápady do budúcnosti nielen pre majiteľov pohrebných služieb, ale aj pre komunálnych politikov ako primátorov a starostov obcí, riaditeľov nemocníc a správcov cintorínov a Domov smútku. Reportáž do nasledujúceho čísla pripravím z cintorína v meste Pisa, kde sa dočítate o systéme a histórii ukladania rakiev do betónových stien.
Ďalších 200 fotografií nájdete na www.lauk.sk v kolónke „Navštívili sme“
Pripravil Peter Kicoš
© Slovenské pohrebníctvo
Príjemne prekvapilo počasie kde nádherných 25 stupňov už letného talianskeho slnka nútilo rýchlo zaparkovať a nestrácať čas pred jedinečnou atmosférou, ktorá sa nedá nijak inak nazvať ako jedna veľká šou s okázalou pompou, talianskym zmyslom pre dizajn a ich jedinečnou ľahkosťou pre detail. Celej výstave dominovali výrobcovia pohrebných vozidiel kde cez 50 vystavených áut bojovalo o priazeň odbornej verejnosti.
Ak začnem od špičky ľadovca, stredobodom najväčšej pozornosti bolo pohrebné vozidlo značky ROLLS-ROYCE PHANTOM so svojimi 460 koňmi sily motora, dĺžkou 7 metrov a cenou rovných pol milióna eur. Ložná plocha pre rakvu predstavovala dĺžku 2,3 metra, diódami nasvietený, presklený interiér.
O zvyšnú priazeň sa delili značky Mercedes a Jaguár ktoré v prevedení interiéru pre uloženie rakvy v ničom nezaostávali, ba naopak mnohé prevedenia mi prišli krajšie a praktickejšie. Cena spomínaných dvoch značiek začínala na 80 tisícoch eurách, čo mi prišlo ďaleko prijateľnejšie pre naše slovenské podmienky. Skôr či neskôr sa budú musieť začať pohrebné služby aj u nás uberať podobným smerom nakoľko trendy sú neúprosné a je len otázkou času kto začne prvý.
Nemenej zaujímavou prezentáciou bolo sledovať trendy v rakvách, ktoré sa dali prirovnať už viac k nábytku ako k spotrebnej schránke pre uloženie zosnulého. Maximálne možné spracovanie dreva, tie najkvalitnejšie laky a príjemné čalúnenie, robili rakvy príjemné nielen na pohľad, ale aj na dotyk. Priemerná nákupná cena bola cca tisíc eur, čo opäť pri súčasných cenách za pohreb na Slovensku nie je možné akceptovať. Len pre porovnanie, priemerná cena pohrebu v Taliansku sa pohybuje v rozmedzí 6 až 7 tisíc eur, ale nie je nič výnimočné ak sa cena nakoniec aj s betónovou hrobkou vyšplhá na 15 tisíc eur.
Odlišnosť kultúr spôsobila, že Taliansko je známe svojím pochovávaním do betónových stien a tak celá jedna sekcia výstavy bola venovaná tejto kultúre pochovávania a cintorínskej technike. V našich končinách obdobný spôsob nepoznáme, no pre mnohé obce a mestá by to mohlo byť riešenie situácie na našich už aj tak prepchatých cintorínoch.
Oblasť Carrara je známa svojimi ložiskami žuly a tak zručnosť talianskych majstrov v oblasti jej spracovania a následne dizajnu pomníkov budila tichý úžas. Popritom si prišla na svoje kamenárska verejnosť, kde priamo na mieste predvádzali výrobcovia zložité kamenárske postupy a jednotlivé automatizované stroje.
Veľká časť bola venovaná sanitárnej a anatomicko patologickej technike. Iba odborná verejnosť môže pochopiť zmysel využitia tej najnáročnejšej techniky, ktorá je vyvinutá pre ďalšie postupy anatomickej vedy. Bola by to ďalšia inšpirácia pre riaditeľov nemocníc, kde by mala nastať postupná zmena myslenia a rovnako by mal byť začatý kladený dôraz na dôstojnú manipuláciu, uloženie a vydávanie zosnulých v zariadeniach slovenských nemocníc.
Trendy v dizajne a obnove Domov smútku, by mali čo povedať mnohým starostom obcí a správcom Domov smútkov i na Slovensku.
Čo ma prekvapilo bola prezentácia smútočných oznámení, kde základná veľkosť je A3, kým u nás A4, ale..... iný kraj iný mrav.
Čo dodať na záver? Vysoko profesionálne zvládnutie, príjemné vystupovanie vystavovateľov, inšpiratívne nápady do budúcnosti nielen pre majiteľov pohrebných služieb, ale aj pre komunálnych politikov ako primátorov a starostov obcí, riaditeľov nemocníc a správcov cintorínov a Domov smútku. Reportáž do nasledujúceho čísla pripravím z cintorína v meste Pisa, kde sa dočítate o systéme a histórii ukladania rakiev do betónových stien.
Ďalších 200 fotografií nájdete na www.lauk.sk v kolónke „Navštívili sme“
Pripravil Peter Kicoš
© Slovenské pohrebníctvo
Späť na tému Výstavy
