Barokový cintorín
Unikátny cintorín sa nachádza v obci Střílky v okrese Kromeříž v Zlínskom kraji asi 22 kilometrov juhozápadne od Kroměříže. Okrem nevyčísliteľnej umeleckej hodnoty je zaujímavý aj tým, že je zachovaný v pôvodnom stave vo svojej architektonickej koncepcii i časti plastickej výzdoby. My sme sa naň vybrali pozrieť s kolegom fotografom osobne. Do obce Střílky sme sa presunuli autom z Bratislavy na trase Malacky, Kúty, Hodonín, Kyjov a cesta nám trvala približne 1 hodinu a 50 minút. Cestou sme sa kochali rozkvitnutou repkou olejnou a okolitými kopcami. Ale ešte pred cestou sme sa dohodli s predsedníčkou Občianskeho združenia pre záchranu barokového cintorína v Střílkach Mariou Skřítkovou, ktorá nám robila sprievodcu a poskytla odborný výklad.
Vyvýšený a obmurovaný cintorín
Barokový cintorín výrazne dominuje v panoráme obce Střílky. „Pohrebisko vzniklo na vyvýšenej terase, ktorá má štvorcový pôdorys, a ktorá vznikla vyrovnaním severného svahu terénu na okraji obce. Rohy štvorca sú vykrojené a nahradené oblúkmi klenutými dovnútra. Mohutný obvodový múr je postavený z veľkých kamenný kvádrov a ukončený parapetným múrikom, ktorý je obojstranne zdobený pásikovým a meandrovým barokovým dekórom. Múrik je delený zdobenými podstavcami pod sochy a súsošiami putti. Uzatvorená plocha pod pochovávajúcou hlinou je podložená murivom vo forme panve,“ vysvetľuje vznik a systém barokového cintorína sprievodkyňa Marie Skřítková. Architekt v tomto prípade podľa nej myslel doslova na všetko. Násyp poľa cintorína má dômyselný systém drenážneho odvodnenia, ktoré vyúsťuje do obvodových múrov.
Vstupná terasa
Na cintorín sa vstupuje cez nástupnú plošinu, ktorá je prístupná obojstranným schodiskom. Ako ďalej rozpráva sprievodkyňa Marie Skřítková, na vstupnej plošine stojí nádherná socha smútiaceho anjela v nadživotnej veľkosti, ktorá je strážcom cintorína s urnou, prútmi a štítom s pohľadom upreným do diaľky. Postava anjela dáva kresťanské posolstvo „Prepáč človek, že prach si a v prach sa obrátiš“. Na múre vstupnej terasy sa nachádzajú aj štyri vázy v tvare kráterov, ktoré sem boli premiestnené z rímsy veže farského kostola Nanebovzatia Panny Márie počas jeho rekonštrukcie v rokoch 1956 – 1958. Vázy predstavujú kresťanské symboly peklo, smrť, nebo a očistec. Váza „Nebo“ je vyznačená Božským okom a skupinou anjelikov. Reliéfová výzdoba vázy „Peklo“ je prevedená podľa Michlangelovej fresky „Posledný súd“ v sixtínskej kaplnke rímskeho Vatikána. Pekelné hrôzy sú vyznačené otvorenou ozubenou tlamou netvora, v ktorej vidíme Chárónovú loď, ktorá preváža ľudské postavy cez podzemnú rieku Lethé do podsvetia. Na druhej strane je lávka, z ktorej padajú odsúdenci do hlbín. Vstupná terasa je ešte zaujímavá aj tým, že sa pod ňou nachádza hrobka.
Sochy na múrikoch
Vzácne sochy sa nachádzajú aj po obvodových múrikoch cintorína. Za symboly sú jednotlivé figúrky alebo dvojice putti (nahé dieťatko podobné anjelikovi, ale obvykle bez krídiel) symbolizujúce na pravej strane kresťanské cnosti a na ľavej strane sedem hlavných hriechov. „Ako prvé je na múriku po pravej strane súsošie „Oslava staviteľského umenia“. Ďalšie súsošie je putti rúška Veroniky s hlavou Krista „Veraikon“, ktoré symbolizuje službu Bohu. Nasledujúca socha je alegóriou hry kociek o Kristov plášť. Ďalej nasleduje socha „Nahé obliekanie“ a socha so symbolom „Tešenie smútiacich“. V mieste napojenia múrika na konkávny oblúk je súsošie dvoch plačúcich anjelikov predstavujúcich „Ľútosť a pokánie. Ukončenie konkávy u architektúry vretenového schodiska je skulptúra štítonoša s erbom stavebníka cintorína,“ popisuje nádherné sochy na pravej strane naša sprievodkyňa.
Súsošie na ľavej strane zase znázorňuje sedem hlavných hriechov. Prvé súsošie na múriku podľa sprievodkyne Marie Skřítkovej predstavuje „Lenivosť a rozmarnosť.“ Ďalšej nasleduje socha „Tŕňová koruna“, ktorá predstavuje utrpenie Krista. Ďalšie súsošie je alegóriou zlého varujúceho pred zlými knihami a zábavkami. Ďalej je socha „Kožené rukavice“, ktorá predstavuje potieranie zla a statočnosť. Dvojice putti predstavuje „Pýcha a lakomstvo“. Poslednou skupinou postáv je alegória „Márnosť a ubiehanie času“. Jedna z postáv sedí na rakvy a opiera sa o presýpacie hodiny.
Baroková kaplnka
Kaplnka je situovaná na osi cintorína, a pod ňou je krypta majiteľov stříleckého zámku, grófov Kuenburků. Ako ďalej uvádza sprievodkyňa, architektúru kaplnky tvorí monolitický blok a je vystavená zo starostlivo opracovaných pieskovcových kvádrov. Pred kaplnkou po oboch stranách schodiska stoja dve veľké sochy smútočných anjelov a strážcov hrobky v nadživotnej veľkosti. V kaplnke nad oltárom moravský akademický maliar Jano Koehler vytvoril na stene mozaikový obraz Krista Vykupiteľa. Od akademického maliara Jaroslava Verisa je zase obraz sv. Anny. Obraz stvárňuje poslednú spolumajiteľku stříleckého zámku, ktorá v roku 1936 v mladom veku 29 rokov zomrela. Na vysokých podstavcoch vedľa kaplnky sú vázy „Smrť“ a „Posledný súd“, čo sú diela veľkej umeleckej hodnoty.
História cintorína
Barokový cintorín bol vybudovaný v rokoch 1730 - 1743 vtedajším majiteľom stříleckého a tovačovského panstva Amandom Antonínom Petřvaldským (1696 - 1762). „Podnet k založeniu pohrebiska dal v roku 1724 nepriamo svojmu dedičovi Milota Ferdinand Petřvaldský, keď vo svojom závete požadoval vybudovať rodinnú pohrebnú kaplnku v miestnom kostole. Amand A. Petřvaldský zmenil pôvodný zámer na vybudovanie pohrebnej kaplnky Petřvaldských a začal s veľkolepou poňatou výstavbou cintorína. Autorstvo projektu je pripisované biskupskému projektantovi Ignácovi Jozefovi Cyraninmu z Bolleshausu (1700 -1758), ktorý bol v dobe stavby cintorína zamestnaný u Amanda A. Petřvaldského. Autorom sochárskej výzdoby je moravský sochár Gottfried Fritsch (1706 - 1750) a jeho dielenský okruh. Bol žiakom a neskôr spolupracovníkom slávneho rakúskeho sochára Jiřího Rafaela Donnera (1693 - 1741), u ktorého pracoval vo Viedni a v Bratislave po svojich štúdiách v Taliansku. Na sochárskej výzdobe sa podieľali aj ďalší sochári – predovšetkým Blažej Sturm z Holešova a Václav František Solnický z Brna,“ rozpráva ďalej sprievodkyňa s tým, že pohrebisko po trinásťročnom budovaní bolo vysvätené 12. mája 1743 a odovzdané k svojmu účelu verejnosti.
Ostatné pamätihodnosti obce Střílky
Sprievodkyňa Marie Skřítková nás ďalej upozorňuje, že pamiatkový fond mestečka Střílky tvorí okrem barokového cintorína, farský kostol ako aj zámok. Farský kostol Nanebovzatia Panny Marie bol stavebne dokončený v roku 1770 podľa plánov staviteľa Kryštofa Maywalda. Bočné oltáre kostola zdobia obrazy jezuitského maliara Ignáca Raaba predstavujúce Krst Bořivojův a smrť sv. Floriána. V kostole sú vzácne pôvodné barokové varhany. Postavil ich Brnenský staviteľ varhan František Sieber.
V dávnych časoch sa nad mestečkom týčil stredoveký hrad, ktorý pochádzal z druhej polovice 13. storočia z obdobia rannej gotiky. Je považovaný za najstarší šľachtický hrad v regióne juhovýchodnej Moravy. Založil ho kastelán zemepánskeho hradu Brumov a zakladateľ cisterciáckeho kláštora vo Vizoviciach, ktorý sa volal Smil zo Střílek. V roku 1542 bolo toto sídlo však už pusté. Na pôvodnom mieste hradu dnes stojí zámok. „Pred dostavbou v prvej polovice 18. storočia bol v renesančnom slohu. Zámok dnešnú podobu získal následnými úpravami k nim patrí aj celý komplex hospodárskych budov. Zaujímavá je prízemná fontána s figurálnou plastikou Neptuna umiestnená na nádvorí,“ dodáva predsedníčka Občianskeho združenia pre záchranu barokového cintorína v Střílkach Marie Skřítková, ktorej ďakujeme za odborný výklad.
Vyvýšený a obmurovaný cintorín
Barokový cintorín výrazne dominuje v panoráme obce Střílky. „Pohrebisko vzniklo na vyvýšenej terase, ktorá má štvorcový pôdorys, a ktorá vznikla vyrovnaním severného svahu terénu na okraji obce. Rohy štvorca sú vykrojené a nahradené oblúkmi klenutými dovnútra. Mohutný obvodový múr je postavený z veľkých kamenný kvádrov a ukončený parapetným múrikom, ktorý je obojstranne zdobený pásikovým a meandrovým barokovým dekórom. Múrik je delený zdobenými podstavcami pod sochy a súsošiami putti. Uzatvorená plocha pod pochovávajúcou hlinou je podložená murivom vo forme panve,“ vysvetľuje vznik a systém barokového cintorína sprievodkyňa Marie Skřítková. Architekt v tomto prípade podľa nej myslel doslova na všetko. Násyp poľa cintorína má dômyselný systém drenážneho odvodnenia, ktoré vyúsťuje do obvodových múrov.
Vstupná terasa
Na cintorín sa vstupuje cez nástupnú plošinu, ktorá je prístupná obojstranným schodiskom. Ako ďalej rozpráva sprievodkyňa Marie Skřítková, na vstupnej plošine stojí nádherná socha smútiaceho anjela v nadživotnej veľkosti, ktorá je strážcom cintorína s urnou, prútmi a štítom s pohľadom upreným do diaľky. Postava anjela dáva kresťanské posolstvo „Prepáč človek, že prach si a v prach sa obrátiš“. Na múre vstupnej terasy sa nachádzajú aj štyri vázy v tvare kráterov, ktoré sem boli premiestnené z rímsy veže farského kostola Nanebovzatia Panny Márie počas jeho rekonštrukcie v rokoch 1956 – 1958. Vázy predstavujú kresťanské symboly peklo, smrť, nebo a očistec. Váza „Nebo“ je vyznačená Božským okom a skupinou anjelikov. Reliéfová výzdoba vázy „Peklo“ je prevedená podľa Michlangelovej fresky „Posledný súd“ v sixtínskej kaplnke rímskeho Vatikána. Pekelné hrôzy sú vyznačené otvorenou ozubenou tlamou netvora, v ktorej vidíme Chárónovú loď, ktorá preváža ľudské postavy cez podzemnú rieku Lethé do podsvetia. Na druhej strane je lávka, z ktorej padajú odsúdenci do hlbín. Vstupná terasa je ešte zaujímavá aj tým, že sa pod ňou nachádza hrobka.
Sochy na múrikoch
Vzácne sochy sa nachádzajú aj po obvodových múrikoch cintorína. Za symboly sú jednotlivé figúrky alebo dvojice putti (nahé dieťatko podobné anjelikovi, ale obvykle bez krídiel) symbolizujúce na pravej strane kresťanské cnosti a na ľavej strane sedem hlavných hriechov. „Ako prvé je na múriku po pravej strane súsošie „Oslava staviteľského umenia“. Ďalšie súsošie je putti rúška Veroniky s hlavou Krista „Veraikon“, ktoré symbolizuje službu Bohu. Nasledujúca socha je alegóriou hry kociek o Kristov plášť. Ďalej nasleduje socha „Nahé obliekanie“ a socha so symbolom „Tešenie smútiacich“. V mieste napojenia múrika na konkávny oblúk je súsošie dvoch plačúcich anjelikov predstavujúcich „Ľútosť a pokánie. Ukončenie konkávy u architektúry vretenového schodiska je skulptúra štítonoša s erbom stavebníka cintorína,“ popisuje nádherné sochy na pravej strane naša sprievodkyňa.
 |
|
Sochy na múrikoch symbolizujú hriechy
aj cnosti, foto Pavel Ondera |
Baroková kaplnka
Kaplnka je situovaná na osi cintorína, a pod ňou je krypta majiteľov stříleckého zámku, grófov Kuenburků. Ako ďalej uvádza sprievodkyňa, architektúru kaplnky tvorí monolitický blok a je vystavená zo starostlivo opracovaných pieskovcových kvádrov. Pred kaplnkou po oboch stranách schodiska stoja dve veľké sochy smútočných anjelov a strážcov hrobky v nadživotnej veľkosti. V kaplnke nad oltárom moravský akademický maliar Jano Koehler vytvoril na stene mozaikový obraz Krista Vykupiteľa. Od akademického maliara Jaroslava Verisa je zase obraz sv. Anny. Obraz stvárňuje poslednú spolumajiteľku stříleckého zámku, ktorá v roku 1936 v mladom veku 29 rokov zomrela. Na vysokých podstavcoch vedľa kaplnky sú vázy „Smrť“ a „Posledný súd“, čo sú diela veľkej umeleckej hodnoty.
História cintorína
Barokový cintorín bol vybudovaný v rokoch 1730 - 1743 vtedajším majiteľom stříleckého a tovačovského panstva Amandom Antonínom Petřvaldským (1696 - 1762). „Podnet k založeniu pohrebiska dal v roku 1724 nepriamo svojmu dedičovi Milota Ferdinand Petřvaldský, keď vo svojom závete požadoval vybudovať rodinnú pohrebnú kaplnku v miestnom kostole. Amand A. Petřvaldský zmenil pôvodný zámer na vybudovanie pohrebnej kaplnky Petřvaldských a začal s veľkolepou poňatou výstavbou cintorína. Autorstvo projektu je pripisované biskupskému projektantovi Ignácovi Jozefovi Cyraninmu z Bolleshausu (1700 -1758), ktorý bol v dobe stavby cintorína zamestnaný u Amanda A. Petřvaldského. Autorom sochárskej výzdoby je moravský sochár Gottfried Fritsch (1706 - 1750) a jeho dielenský okruh. Bol žiakom a neskôr spolupracovníkom slávneho rakúskeho sochára Jiřího Rafaela Donnera (1693 - 1741), u ktorého pracoval vo Viedni a v Bratislave po svojich štúdiách v Taliansku. Na sochárskej výzdobe sa podieľali aj ďalší sochári – predovšetkým Blažej Sturm z Holešova a Václav František Solnický z Brna,“ rozpráva ďalej sprievodkyňa s tým, že pohrebisko po trinásťročnom budovaní bolo vysvätené 12. mája 1743 a odovzdané k svojmu účelu verejnosti.
Ostatné pamätihodnosti obce Střílky
Sprievodkyňa Marie Skřítková nás ďalej upozorňuje, že pamiatkový fond mestečka Střílky tvorí okrem barokového cintorína, farský kostol ako aj zámok. Farský kostol Nanebovzatia Panny Marie bol stavebne dokončený v roku 1770 podľa plánov staviteľa Kryštofa Maywalda. Bočné oltáre kostola zdobia obrazy jezuitského maliara Ignáca Raaba predstavujúce Krst Bořivojův a smrť sv. Floriána. V kostole sú vzácne pôvodné barokové varhany. Postavil ich Brnenský staviteľ varhan František Sieber.
V dávnych časoch sa nad mestečkom týčil stredoveký hrad, ktorý pochádzal z druhej polovice 13. storočia z obdobia rannej gotiky. Je považovaný za najstarší šľachtický hrad v regióne juhovýchodnej Moravy. Založil ho kastelán zemepánskeho hradu Brumov a zakladateľ cisterciáckeho kláštora vo Vizoviciach, ktorý sa volal Smil zo Střílek. V roku 1542 bolo toto sídlo však už pusté. Na pôvodnom mieste hradu dnes stojí zámok. „Pred dostavbou v prvej polovice 18. storočia bol v renesančnom slohu. Zámok dnešnú podobu získal následnými úpravami k nim patrí aj celý komplex hospodárskych budov. Zaujímavá je prízemná fontána s figurálnou plastikou Neptuna umiestnená na nádvorí,“ dodáva predsedníčka Občianskeho združenia pre záchranu barokového cintorína v Střílkach Marie Skřítková, ktorej ďakujeme za odborný výklad.
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 16 fotografií
