Banskobystrické krematórium dosluhuje
Funguje bez prestávky už 31 rokov a nutne potrebuje rekonštrukciu. Jedno z najstarších krematórií na Slovensku je v nevyhovujúcom technickom stave, pričom v súčasnej prevádzke ho udržiavajú iba pravidelné opravy. Zariadenie volá po výmene zastaralých pecí a vnútornej modernizácií priestorov.
Myšlienka vybudovania najväčšieho stredoslovenského krematória vznikla v 70 rokoch v rámci plánovania koncepcie krajových krematórií. Objekt v tom čase navrhla trojica uznávaných architektov Igor Teplan st., Elena Bellušová a M. Kasandra. Sprevádzkovali ho v roku 1980, pričom prvé urny so spopolnenými nebožtíkmi začali pochovávať na blízkom urnovom háji v roku 1981. Krematórium dodnes využíva technické zariadenia, ktoré v súčasnosti už nezodpovedajú náročným kritériám v produkcii emisií, pričom zrejme patria medzi najstaršie v bývalom Československu. Zariadeniu pecí počas spopolnenia neprospievajú farby a kovy z truhiel, ale tiež kovové a titánové náhrady v telách nebožtíkoch, ktorých je stále viac.
Podľa Pavla Bielika z mestskej organizácie Záhradnícke a rekreačné služby mesta (ZARES) Banská Bystrica, ktorá spravuje krematórium od roku 2007, nevyhovujúce zariadenia je nutné nahradiť modernejšou technológiou, ktorá bude spĺňať prísne hygienické a ekologické štandardy. „Banskobystrické krematórium nutne potrebuje rekonštrukciu pecí, budovy a inžinierskych sietí. Prevádzka je možná len preto, že pravidelne vykonávame nevyhnutné kontroly a opravy,“ hovorí P. Bielik, ktorý šéfuje prevádzke od januára 2007. Sám by chcel vychádzať v ústrety občanom tým, že by zariadenie disponovalo bezbariérovým prístupom, modernejšou obradnou sieňou, ale aj novou klimatizáciou, pretože súčasná vzduchotechnika je príliš hlučná a ruší obrad poslednej rozlúčky. Po rekonštrukcii si pozostalí budú môcť v prípade záujmu priamo pozrieť spálenie pozostatkov ich zosnulého. Novinkou by malo byť využívanie tepla z pecí na vykurovanie budovy.
Havarijný stav krematória bývalé vedenie mesta Banská Bystrica navrhlo riešiť prenájmom cez verejnú obchodnú súťaž. Bývalý primátor Ivan Saktor mal zastupiteľstvu navrhnúť vhodnú firmu. Súčasní poslanci mestského zastupiteľstva však o tomto návrhu zatiaľ nehlasovali. Prenájom prevádzky na dvadsať rokov neodporučila finančná komisia. Kritici pochybovali či bola súťaž verejná a poukázali tiež na to, že do súťaže sa prihlásili iba dvaja záujemcovia. S prenájmom sa nestotožnil ani vedúci krematória P. Bielik, ktorý považoval pripravenú nájomnú zmluvu pre Mesto za zjavne finančne nevýhodnú. Bielik okrem iného argumentuje výraznou mestotvornou funkciou krematória, ktorú by malo mesto zachovať z pozície majoritného vlastníka. Súčasné vedenie ZAaRESu preto novému vedeniu mesta pripravuje projekt na rekonštrukciu prevádzky, finančné náklady však zatiaľ nie sú kompletne vyčíslené.
Banskobystrické krematórium spopolňuje pozostalých z vyše dvadsiatich okresov celého Slovenska. Vyšší záujem o spopolnenie za ostatné roky si P. Bielik vysvetľuje dobrou cenou za spopolnenie, ktorá je 105,89 euro, ako aj komplexom služieb, ktoré krematórium v Banskej Bystrici poskytuje. Pre pozostalých je podstatné, ako rýchlo po obrade dostanú urnu s popolom. V praxi dodáme urnu do 10 dní od obradu. V minulom roku to bola podľa neho najnižšia cena za spopolnenie na celom Slovensku, pričom je predpoklad, že za takýchto nízkych cien sa bude záujem pozostalých zvyšovať.
Napriek celkovému nárastu počtu spopolnených v stredoslovenskom krematóriu, v Banskej Bystrici prevažuje klasické pochovávanie do zeme. Šéf krematória síce na jednej strane víta celkový nárast kremácií, ale na druhej strane ho mrzí, že klesá záujem o rozlúčku s nebožtíkom v obradnej sieni Domu rozlúčky, ktorý tvorí súčasť architektonického komplexu zariadení Centrálneho cintorína v Banskej Bystrici. „Je to škoda, že tento priestor, ktorý spĺňa všetky atribúty dôstojnosti a kvality pre všetky druhy obradov poslednej rozlúčky sa využíva minimálne. Dnes je u nás bežné, že cirkevné obrady, najmä katolícke majú v krematóriu aj druhú časť obradu, kedy pozostalí spolu s kňazom uložia urnu do hrobu. Pri občianskych obradoch v krematóriu samozrejme urny ukladáme spolu s pozostalými do Urnového hája,“ uviedol P. Bielik.
-mli- © Slovenské pohrebníctvo
Myšlienka vybudovania najväčšieho stredoslovenského krematória vznikla v 70 rokoch v rámci plánovania koncepcie krajových krematórií. Objekt v tom čase navrhla trojica uznávaných architektov Igor Teplan st., Elena Bellušová a M. Kasandra. Sprevádzkovali ho v roku 1980, pričom prvé urny so spopolnenými nebožtíkmi začali pochovávať na blízkom urnovom háji v roku 1981. Krematórium dodnes využíva technické zariadenia, ktoré v súčasnosti už nezodpovedajú náročným kritériám v produkcii emisií, pričom zrejme patria medzi najstaršie v bývalom Československu. Zariadeniu pecí počas spopolnenia neprospievajú farby a kovy z truhiel, ale tiež kovové a titánové náhrady v telách nebožtíkoch, ktorých je stále viac.
Podľa Pavla Bielika z mestskej organizácie Záhradnícke a rekreačné služby mesta (ZARES) Banská Bystrica, ktorá spravuje krematórium od roku 2007, nevyhovujúce zariadenia je nutné nahradiť modernejšou technológiou, ktorá bude spĺňať prísne hygienické a ekologické štandardy. „Banskobystrické krematórium nutne potrebuje rekonštrukciu pecí, budovy a inžinierskych sietí. Prevádzka je možná len preto, že pravidelne vykonávame nevyhnutné kontroly a opravy,“ hovorí P. Bielik, ktorý šéfuje prevádzke od januára 2007. Sám by chcel vychádzať v ústrety občanom tým, že by zariadenie disponovalo bezbariérovým prístupom, modernejšou obradnou sieňou, ale aj novou klimatizáciou, pretože súčasná vzduchotechnika je príliš hlučná a ruší obrad poslednej rozlúčky. Po rekonštrukcii si pozostalí budú môcť v prípade záujmu priamo pozrieť spálenie pozostatkov ich zosnulého. Novinkou by malo byť využívanie tepla z pecí na vykurovanie budovy.Havarijný stav krematória bývalé vedenie mesta Banská Bystrica navrhlo riešiť prenájmom cez verejnú obchodnú súťaž. Bývalý primátor Ivan Saktor mal zastupiteľstvu navrhnúť vhodnú firmu. Súčasní poslanci mestského zastupiteľstva však o tomto návrhu zatiaľ nehlasovali. Prenájom prevádzky na dvadsať rokov neodporučila finančná komisia. Kritici pochybovali či bola súťaž verejná a poukázali tiež na to, že do súťaže sa prihlásili iba dvaja záujemcovia. S prenájmom sa nestotožnil ani vedúci krematória P. Bielik, ktorý považoval pripravenú nájomnú zmluvu pre Mesto za zjavne finančne nevýhodnú. Bielik okrem iného argumentuje výraznou mestotvornou funkciou krematória, ktorú by malo mesto zachovať z pozície majoritného vlastníka. Súčasné vedenie ZAaRESu preto novému vedeniu mesta pripravuje projekt na rekonštrukciu prevádzky, finančné náklady však zatiaľ nie sú kompletne vyčíslené.
Banskobystrické krematórium spopolňuje pozostalých z vyše dvadsiatich okresov celého Slovenska. Vyšší záujem o spopolnenie za ostatné roky si P. Bielik vysvetľuje dobrou cenou za spopolnenie, ktorá je 105,89 euro, ako aj komplexom služieb, ktoré krematórium v Banskej Bystrici poskytuje. Pre pozostalých je podstatné, ako rýchlo po obrade dostanú urnu s popolom. V praxi dodáme urnu do 10 dní od obradu. V minulom roku to bola podľa neho najnižšia cena za spopolnenie na celom Slovensku, pričom je predpoklad, že za takýchto nízkych cien sa bude záujem pozostalých zvyšovať.
|
Cenník v Banskobystrickom krematóriu
spopolnenie nebožtíka 105,89 euro úprava popola 10,08 euro urna 6,05 euro transportný obal a balné 6,05 euro poštovné 2,70 euro |
Napriek celkovému nárastu počtu spopolnených v stredoslovenskom krematóriu, v Banskej Bystrici prevažuje klasické pochovávanie do zeme. Šéf krematória síce na jednej strane víta celkový nárast kremácií, ale na druhej strane ho mrzí, že klesá záujem o rozlúčku s nebožtíkom v obradnej sieni Domu rozlúčky, ktorý tvorí súčasť architektonického komplexu zariadení Centrálneho cintorína v Banskej Bystrici. „Je to škoda, že tento priestor, ktorý spĺňa všetky atribúty dôstojnosti a kvality pre všetky druhy obradov poslednej rozlúčky sa využíva minimálne. Dnes je u nás bežné, že cirkevné obrady, najmä katolícke majú v krematóriu aj druhú časť obradu, kedy pozostalí spolu s kňazom uložia urnu do hrobu. Pri občianskych obradoch v krematóriu samozrejme urny ukladáme spolu s pozostalými do Urnového hája,“ uviedol P. Bielik.
-mli- © Slovenské pohrebníctvo
Späť na tému O cintorínoch
