Bajzíkov strašideľný mlyn
Mlyn pochádza z polovice 16. storočia a terajším vlastníkom je rodina Bajzíkova. V minulosti sa v tejto oblasti, smerom od Velušoviec k Podhradiu, nachádzalo päť mlynov. Jeden z nich bol mlyn v Mlynciach, kde sa začala písať história Bajzíkovcov ako mlynárov. V roku 1874 sa stali majiteľmi aj mlyna v Závade, ktorý vám bližšie predstavíme.
Mlyn bol v minulosti výnimočný tým, že používal horný náhon. Voda padala, na rozdiel od ostatných mlynov v Závade, z vrchu žľabu do nižšie položených korčekov kolesa. Počas svojho fungovania mlyn používali mnohí mlynári z rodiny, ktorí ho viackrát rekonštruovali, ale iba Július Bajzík v roku 1936 mlyn kompletne prerobil a zmodernizoval. Nahradil, napríklad, staré mlynské koleso novou Bankiho turbínou. Po mlynskom kolese ostalo iba bývalé koryto naznačujúce prítokový kanál aj prepad. V interiéri mlynice najviac upútajú veľké sitá. Tie slúžili na preosievanie múky, ktorá sa mlela na hrubú, polohrubú a hladkú mlynskými kameňmi. Súčasťou mlyna bola aj takzvaná lúpačka, ňou sa vyrábali jačmenné krúpy. Väčšina mechanizmov na výrobu múky bola veľmi jednoduchá a vyrobená vtedy z dostupných prírodných materiálov – dreva či kože. Netreba zabúdať na to, že pri mletí bolo potrebných viac ľudí, ktorí dohliadali na správny chod mlyna. Po rekonštrukcii priestorov Júliusom Bajzíkom sa vytvorila ešte jedna miestnosť – strojovňa. Tam sa pri nedostatku vody poháňal mlyn naftovým motorom. Tým sa Bajzíkov mlyn stal v obci Závada prvou elektrifikovanou budovou. Neskôr elektrinou zásobovali aj vedľajšiu krčmu, kde sa vďaka osvetleniu a rozhlasu zvýšila návštevnosť a obrat.
Jedinečnosť mlyna spočíva v tom, že jeho súčasťou je aj obytná časť. Tá už nie je obývaná majiteľmi, keďže mlyn približne od roku 1964 neplní svoju funkciu. Postupne sa v nej ale rozrastá expozícia voskových figurín. S takýmto nápadom prišiel pán Roman Bajzík, jeden zo synov posledných oficiálnych majiteľov mlyna Vladimíra a Zoltána. Pri vstupe do mlyna v prvých dverách objavíte figurínu praotca Viliama Bajzíka. Jeho podobizeň bola vytvorená z jedinej zachovalej fotografie, ktorá visí vo vstupnej hale. V ďalšej miestnosti sa nachádza Mária Terézia či Andrej Hlinka. S Máriou Teréziou sú spojené aj osudy predkov Bajzíkovcov, ktorí za jej vlády prišli z Linca do Považského Inovca. Zbierka figurín sa začala rozširovať. Natrafíte na sv. otca Jána Pavla II., Svätopluka alebo aj na hrôzostrašného Drakulu. Ten bol vytvorený podľa nezabudnuteľného nemého čiernobieleho filmu Nosferata, ktorý bol v roku 1922 čiastočne natočený aj na Oravskom hrade. Ku každému mlynu by mal patriť vodník, a tak ho má aj mlyn v Závade. V miestnosti akoby vytŕčal z vody a opravoval si poškodenú topánku. Keďže táto expozícia vzbudila pozornosť, tak sa pán Bajzík rozhodol pokračovať. Objavila sa tu aj Biela pani či Rusalka patriaca vodníkovi, alebo neposlušný čert vykúkajúci z pece, aby si ukradol koláče. Tie napokon ukradne babke priamo z pekáča. Babka ale nebude obyčajná, bude to manželka Viliama Bajzíka. Augustína bola totiž známa ako vynikajúca gazdiná a krajčírka. Dôležité je ešte poznamenať, že tváre figurín sú tvárami príbuzných, známych alebo priateľov rodiny.
Možno si kladiete otázku, ako sa tieto figuríny vyrábajú? Na to pán Roman Bajzík odpovedá: „Na začiatku musí byť idea o akú osobu pôjde, kde bude umiestnená a ako bude vyzerať konečná vizualizácia. Potom sa pokračuje hľadaním podkladov, hlavne obrazovej dokumentácie. Nasleduje modelovanie hlinenej predlohy. Tá nie je úplne presná, ale vychádza z rôznych pohľadov v rôznom veku a vytvára tak idealizovaný prienik. A to všetko platí pre osobu, ktorá reálne nie je k dispozícii, pretože je už zväčša nebohá. V prípade žijúcej osoby, ako bol môj otec (Svätopluk), alebo sestra (Mária Terézia), sa najprv živá osoba musí odliať. Do odliatku sa vlieva vosk, a tak sa vytvára požadovaný pozitív. Po vychladnutí sa začistí, opraví a začína zdĺhavá fáza vpichovania vlasov, fúzov, obočia... Napokon sa prifarbí tvár, ruky a iné časti tela. Potom sa spojením častí vyrobí figurína, dá sa ušiť oblečenie na mieru atď. Jednoducho a rýchlo sa to hovorí, ale omnoho dlhšie a komplikovanejšie vyrába.“
Pre náš magazín najzaujímavejšou časťou expozície bola figurína Andreja Hlinku, ktorá bola vyrobená pre rakvu v Dóme sv. Martina v Bratislave. Rakva sa síce dnes nachádza v Ružomberku, ale figurína je v Bajzíkovom mlyne. Na otázku, ako sa dostal pán Roman ku Andrejovi Hlinkovi, odpovedal takto: „Celé sa to začalo ešte v detstve. Moja stará mama mala vyloženú sadrovú bustu Andreja Hlinku. Keď som sa dostal po revolúcii do Dómu, tak som mal možnosť pozrieť si krypty. Prvýkrát som videl prestrelenú presklenú rakvu „otca národa“. Prebudilo to vo mne zvedavosť o jeho osud, začal som sa zaujímať o jeho pozostatky. Vtedy som sa už venoval tvorbe voskových figurín, a tak vo mne skrsla myšlienka vyrobiť figurínu Andreja Hlinku. Dôležité bolo, aby čo najvernejšie zodpovedala obrazu zosnulého. Zhodou okolností vtedy prebiehalo pátranie po jeho pozostatkoch, a tak sa mi podarilo dostať k jeho posmrtnej maske. Keďže som mal týmto vierohodnosť figuríny potvrdenú, tak som sa pustil do práce a predniesol som svoj zámer na farskom úrade. Prijali môj nápad s potešením, preto som dokončil celú figurínu a nainštaloval ju do rakvy. Neskôr, v roku 2003 na základe rôznych dohôd, bola rakva prevezená naspäť do Ružomberského mauzólea, ale bez figuríny. Preto dnes mnou vyrobený Andrej Hlinka odpočíva v novej rakve vyrobenej podľa jeho presných mier v mlyne. Zatiaľ s figurínou nemám žiadne plány, jedine jej dopriať väčšiu spoločnosť historických osobností, ktoré by s ňou zapadali do kontextu.“
Zaujímavosťou sú aj napodobeniny korunovačných klenotov nachádzajúcich sa v mlyne. S tým sa spájajú aj figuríny z korunovácii, ktoré sú najnovším dielom Romana Bajzíka. Na prezentáciu korunovácie v Bratislave bola vytvorená figurína cisára Maximiliána Habsburského, prvého korunovaného cisára v bratislavskom Dóme. V poslednej dobe sa pracovalo na šiestich korunovačných figurínach spojených s bitkou o Viedeň. Tie boli vystavené v Primacionálnom paláci do 14. 6. 2014.
Pre doplnenie múzea v Závade sa chystá už spomínaná prastará mama Augustína. K čertovi pribudol anjel, aby vznikla určitá rovnováha. K nim sa má pridať aj svätý Mikuláš. Ku Svätoplukovi by mohli pristúpiť Cyril a Metod... Okrem toho sa vo vedľajšej obci Jacovce narodil dnes už emeritný arcibiskup Ján Sokol, ktorého figurína by sa mala pripojiť k historickým osobnostiam v mlyne. Doposiaľ sa figuríny nachádzajú iba v obytnej časti mlyna, kde už nemajú veľa miesta. Postupne sa expozícia určite rozrastie do priestoru mlynice. Dúfame, že sme vám ponúkli skvelý tip na výlet, veď predsa voskových múzeí na Slovensku až toľko niet.
Mlyn bol v minulosti výnimočný tým, že používal horný náhon. Voda padala, na rozdiel od ostatných mlynov v Závade, z vrchu žľabu do nižšie položených korčekov kolesa. Počas svojho fungovania mlyn používali mnohí mlynári z rodiny, ktorí ho viackrát rekonštruovali, ale iba Július Bajzík v roku 1936 mlyn kompletne prerobil a zmodernizoval. Nahradil, napríklad, staré mlynské koleso novou Bankiho turbínou. Po mlynskom kolese ostalo iba bývalé koryto naznačujúce prítokový kanál aj prepad. V interiéri mlynice najviac upútajú veľké sitá. Tie slúžili na preosievanie múky, ktorá sa mlela na hrubú, polohrubú a hladkú mlynskými kameňmi. Súčasťou mlyna bola aj takzvaná lúpačka, ňou sa vyrábali jačmenné krúpy. Väčšina mechanizmov na výrobu múky bola veľmi jednoduchá a vyrobená vtedy z dostupných prírodných materiálov – dreva či kože. Netreba zabúdať na to, že pri mletí bolo potrebných viac ľudí, ktorí dohliadali na správny chod mlyna. Po rekonštrukcii priestorov Júliusom Bajzíkom sa vytvorila ešte jedna miestnosť – strojovňa. Tam sa pri nedostatku vody poháňal mlyn naftovým motorom. Tým sa Bajzíkov mlyn stal v obci Závada prvou elektrifikovanou budovou. Neskôr elektrinou zásobovali aj vedľajšiu krčmu, kde sa vďaka osvetleniu a rozhlasu zvýšila návštevnosť a obrat.
 |
|
Mgr. art. Roman Bajzík so svojím pápežom Jánom Pavlom II.
|
 |
|
Národný buditeľ a kňaz Andrej Hlinka
|
Pre náš magazín najzaujímavejšou časťou expozície bola figurína Andreja Hlinku, ktorá bola vyrobená pre rakvu v Dóme sv. Martina v Bratislave. Rakva sa síce dnes nachádza v Ružomberku, ale figurína je v Bajzíkovom mlyne. Na otázku, ako sa dostal pán Roman ku Andrejovi Hlinkovi, odpovedal takto: „Celé sa to začalo ešte v detstve. Moja stará mama mala vyloženú sadrovú bustu Andreja Hlinku. Keď som sa dostal po revolúcii do Dómu, tak som mal možnosť pozrieť si krypty. Prvýkrát som videl prestrelenú presklenú rakvu „otca národa“. Prebudilo to vo mne zvedavosť o jeho osud, začal som sa zaujímať o jeho pozostatky. Vtedy som sa už venoval tvorbe voskových figurín, a tak vo mne skrsla myšlienka vyrobiť figurínu Andreja Hlinku. Dôležité bolo, aby čo najvernejšie zodpovedala obrazu zosnulého. Zhodou okolností vtedy prebiehalo pátranie po jeho pozostatkoch, a tak sa mi podarilo dostať k jeho posmrtnej maske. Keďže som mal týmto vierohodnosť figuríny potvrdenú, tak som sa pustil do práce a predniesol som svoj zámer na farskom úrade. Prijali môj nápad s potešením, preto som dokončil celú figurínu a nainštaloval ju do rakvy. Neskôr, v roku 2003 na základe rôznych dohôd, bola rakva prevezená naspäť do Ružomberského mauzólea, ale bez figuríny. Preto dnes mnou vyrobený Andrej Hlinka odpočíva v novej rakve vyrobenej podľa jeho presných mier v mlyne. Zatiaľ s figurínou nemám žiadne plány, jedine jej dopriať väčšiu spoločnosť historických osobností, ktoré by s ňou zapadali do kontextu.“
 |
|
Čakanie na návštevníkov
|
Pre doplnenie múzea v Závade sa chystá už spomínaná prastará mama Augustína. K čertovi pribudol anjel, aby vznikla určitá rovnováha. K nim sa má pridať aj svätý Mikuláš. Ku Svätoplukovi by mohli pristúpiť Cyril a Metod... Okrem toho sa vo vedľajšej obci Jacovce narodil dnes už emeritný arcibiskup Ján Sokol, ktorého figurína by sa mala pripojiť k historickým osobnostiam v mlyne. Doposiaľ sa figuríny nachádzajú iba v obytnej časti mlyna, kde už nemajú veľa miesta. Postupne sa expozícia určite rozrastie do priestoru mlynice. Dúfame, že sme vám ponúkli skvelý tip na výlet, veď predsa voskových múzeí na Slovensku až toľko niet.
Späť na tému Zo života
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 13 fotografií
