Anton Srholec
Od časného rána sa zhromažďovali ľudia pri kostole Blumentál, kde sa dnes konala prvá časť rozlúčky s kňazom, saleziánom, výnimočným človekom, Antonom Srholcom. Stovky ľudí sa po sprístupnení kostola prišli pokloniť osobnosti Antona Srholca. Rad smútiacich sa ťahal po obidvoch stranách chrámu, v niektorých okamihoch končil až pri Vazovovej ulici.
Kto bol Anton Srholec?
Narodil sa v Skalici (12. 06. 1929). V roku 1946 vstúpil medzi saleziánov s cieľom venovať sa mládeži, medzi ktorú v tom čase sám stále patril. Po maturite v roku 1951 sa pokúsil ilegálne prekročiť hranice a tam pokračovať v štúdiu teológie. Po zadržaní mu vymerali 12 ročný trest, ktorý si mal odpykať pri ťažbe uránu v Jáchymovských baniach. Tento koncentračný tábor opustil o desať rokov. Ďalšie desaťročie mu režim nedovolil študovať a umožnil mu len fyzicky pracovať. Napriek tomu sa venoval štúdiu po práci.
Konečne v zahraničí
Počas éry Dubčeka sa mu poštastilo dostať sa na štúdium teológie do zahraničia, konkrétne dostal povolenie ísť na tri mesiace do Talianska. Svoj pobyt sa mu podarilo predĺžiť až do doby, kedy ukončil štúdium a pápež Pavol VI. ho vysvätil za kňaza. V roku 1970 sa vracia do ČSSR. Od tej doby pracoval ako kostolník v Blumentáli a mohol aj vypomáhať pri kňažských úkonoch. Začal sa venovať svojej obľúbenej mládeži.
Kládol dôraz na kultúru slova a ľudský prístup k ľuďom. Svoje myšlienky tak spolu s mládežou šíril aj prostredníctvom samizdatu. Štátna bezpečnosť ho však neustále sledovala a jeho vzrastajúcu popularitu sa snažila všemožne potláčať. Nakoniec presadila u vedenia cirkvi, aby Srholca preložili ďalej od Bratislavy. Stal sa tak správcom farnosti v Perneku, čo je od Bratislavy čoby kameňom dohodil. Tu napísal svoju prvú zbierku kázni pod názvom "Slová pre veriacich i neveriacich". Krátka vzdialenosť jeho nového pôsobiska od Bratislavy prinášala svoje výsledky, za Srholcom sem prichádzalo veľa ľudí, zvlášť z radov mládeže. Nasledovalo preloženie do Veľkého Zálužia pri Nitre a nakoniec do Záhorskej Vsi, kde jeho činnosť ukončil nátlak Štb a odobrali mu štátny súhlas pre službu v Cirkvi.
Robotníkom až do dôchodku
Anton Srholec pracoval v robotníckej profesii až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1989. To už sa začalo blýskať na lepšie časy. Aktívne pôsobil v Slovenskom Helsinskom výbore pre práva menšín, v slovenskej sekcii Spoločnosti pre Vedu a Umenie, bol členom rady Konta Nádeje, bol činný v Konfederácii Politických Väzňov a v iných spoločenských a sociálnych organizáciách.
Už v roku 1992 zriaďuje pre bezdomovcov domov RESOTY v bratislavských Podunajských Biskupiciach. Poskytoval možnosť ubytovania pre 60 bezdomovcov a vedel pomôcť ďalším 40, ktorí ho navštevovali ambulantne. Dnes je jeho aktuálna kapacita podľa webovej stránky www.resoty.sk 40 osôb.
Srholec bol členom Ekumenického Združenia, členom Teologického fóra, kde sa stretával s podobne zmýšľajúcimi teológmi na slovenskej úrovni. Až do svojej smrti (07. 01. 2016) pracoval aktívne v sociálnej oblasti a venoval sa publicistike.
Odišiel vzácny človek, Česť Jeho pamiatke.
Kto bol Anton Srholec?
Narodil sa v Skalici (12. 06. 1929). V roku 1946 vstúpil medzi saleziánov s cieľom venovať sa mládeži, medzi ktorú v tom čase sám stále patril. Po maturite v roku 1951 sa pokúsil ilegálne prekročiť hranice a tam pokračovať v štúdiu teológie. Po zadržaní mu vymerali 12 ročný trest, ktorý si mal odpykať pri ťažbe uránu v Jáchymovských baniach. Tento koncentračný tábor opustil o desať rokov. Ďalšie desaťročie mu režim nedovolil študovať a umožnil mu len fyzicky pracovať. Napriek tomu sa venoval štúdiu po práci.
Konečne v zahraničí
Počas éry Dubčeka sa mu poštastilo dostať sa na štúdium teológie do zahraničia, konkrétne dostal povolenie ísť na tri mesiace do Talianska. Svoj pobyt sa mu podarilo predĺžiť až do doby, kedy ukončil štúdium a pápež Pavol VI. ho vysvätil za kňaza. V roku 1970 sa vracia do ČSSR. Od tej doby pracoval ako kostolník v Blumentáli a mohol aj vypomáhať pri kňažských úkonoch. Začal sa venovať svojej obľúbenej mládeži.
 |
|
Ján Figeľ žehná A. Srholcovi na poslednej ceste. Viac v galérii, foto Pavel Ondera
|
Robotníkom až do dôchodku
Anton Srholec pracoval v robotníckej profesii až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1989. To už sa začalo blýskať na lepšie časy. Aktívne pôsobil v Slovenskom Helsinskom výbore pre práva menšín, v slovenskej sekcii Spoločnosti pre Vedu a Umenie, bol členom rady Konta Nádeje, bol činný v Konfederácii Politických Väzňov a v iných spoločenských a sociálnych organizáciách.
Už v roku 1992 zriaďuje pre bezdomovcov domov RESOTY v bratislavských Podunajských Biskupiciach. Poskytoval možnosť ubytovania pre 60 bezdomovcov a vedel pomôcť ďalším 40, ktorí ho navštevovali ambulantne. Dnes je jeho aktuálna kapacita podľa webovej stránky www.resoty.sk 40 osôb.
Srholec bol členom Ekumenického Združenia, členom Teologického fóra, kde sa stretával s podobne zmýšľajúcimi teológmi na slovenskej úrovni. Až do svojej smrti (07. 01. 2016) pracoval aktívne v sociálnej oblasti a venoval sa publicistike.
Odišiel vzácny človek, Česť Jeho pamiatke.
Spolu s fotografiami pripravil Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
Späť na prehľad správ
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 19 fotografií
Späť na prehľad správ
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 19 fotografií
