Amsterdam
V minulom čísle časopisu v sérii o záhradno-architektonickej tvorbe cintorínov sme spomínali prvý parkový cintorín Ohlsdorf v Hamburgu a jeho vplyv na tvorbu pohrebísk vo svete. V dnešnom čísle chceme upozorniť na ďalší významný parkový cintorín Die Nieuwe Ooster v Amsterdame, ktorý prešiel v rokoch 2003 – 2006 čiastočnou obnovou. Keďže v našich mestách sa nachádza mnoho starších pohrebísk, ktoré preplnené hrobmi a zovreté v štruktúre mesta nemajú možnosť ďalšieho rozširovania, uvádzame práve tento príklad obnovy pohrebiska, ako jednu z ciest zlepšenia stavu pohrebísk.
Cintorín Die Nieuwe Ooster v Amsterdame je s plochou 33 hektárov a 28 000 hrobmi najväčším cintorínom v Holandsku a je národnou pamiatkou. Pohrebisko bolo založené Leonardom Springerom – otcom holandskej záhradnej architektúry v roku 1894, ktorý vypracoval návrh aj na jeho prvé rozšírenie v r. 1915. Ide o parkový typ pohrebiska s jasnou hierarchiou v usporiadaní hrobov, ktoré odráža spoločenské postavenie zosnulých. Druhé rozšírenie cintorína po roku 1928 nadväzovalo na základy Springerovej kompozície, ale celkový priestorový koncept bol nejasný a plocha pôsobila roztrieštene. Bolo to následkom dopytu po rôznych druhoch hrobov, ktoré boli zoraďované náhodne.
V roku 2001 preto začal proces renovácie pohrebiska, ktorého súčasťou bolo vypísanie architektonickej súťaže v r. 2003 na návrh obnovy priestoru druhého rozšírenia, ktoré má slúžiť pre urnové hroby a kolumbárium. Architekti ateliéru Karres en Brands pri hľadaní konceptu, ktorý by symbolizoval dnešnú individualistickú spoločnosť, ktorá sa odráža aj v rôznych pohrebných rituáloch a prianiach miest posledného odpočinku, využili jednoduchosť princípu čiarových kódov. Do pásov usporiadaný priestor novej časti je teda v ostrom kontraste k historickej romantickej časti.
Nové usporiadanie hrobov má však poskytnúť nielen širšiu rôznorodosť miest na pochovávanie, ale aj vyjadrenie ich jednoty. Paralelné pásy určujú umiestnenie hrobu, ktoré je rovnaké bez nejakej privilegovanej pozície, pásy hrobov sa už ale navzájom líšia dizajnom (tráva, dlažba, voda, kamenné dosky, živé ploty, rady stromov a pod.). Pre každý pásik sú určené iné pravidlá výsadby a úprav hrobov, čo umožňuje veľkú možnosť výberu vzhľadu hrobu podľa osobných predstáv.
Ponúkajú napríklad možnosť uloženia urny na podstavci a jej nainscenovania ako plastiky, alebo urnového hrobu v háji z magnólií s podrastom papradí a brečtanu. Dominantou celého priestoru je kolumbárium zvonka s výraznou zinkovou fasádou. Vysoké bukové živé ploty označujú hranice druhého výnimočného prvku – vodného kanála. Pochovávanie vo vodnej ploche kanála je možné vo vnútri zlatých nádob určených vždy pre 4 urny, ktoré akoby plávali na hladine. Rôznorodosť pásov teda poskytuje mnoho možností úprav hrobov, ale podmienkou v každom páse ostáva, že plocha hrobov môže zaberať maximálne 50 % plochy. Okrem týchto urnových hrobov navrhli architekti aj ďalšie dve oddelenia cenovo menej náročných hrobiek, určených pre umiestnenie až 5 rakiev, ktoré sú kladené na seba. Hrobky sú zakryté betónovými doskami, ktoré sú spojené do pásu a vyhĺbenia v doskách umožňujú integráciu náhrobného kameňa do povrchu dosky. Doba tlenia v jednotlivých hroboch bude iba 10 rokov. Pásy hrobov sú doplnené výsadbou živých plotov, okrasných tráv a spoločnými miestami pre kladenie kvetinových darov. Paralelne s tvorbou na jednotlivých plochách pohrebiska pracovali architekti aj na projekte pre celú historickú časť pohrebiska.
Obnova tohto pohrebiska je príkladom obnovy staršieho pohrebiska, keď sa pristúpilo k obnove menej hodnotných hrobových polí, či už z hľadiska kompozičného alebo historického. V prípade nízkych priestorových kvalít hrobových polí je teda možné pristúpiť k moderným riešeniam, ktoré umožňujú uplatnenie nových spôsobov pochovávania a nových druhov hrobov a ich väčšiu variabilitu. Pri tvorbe nových oddelení pohrebísk, alebo navrhovaní nových cintorínov je nutné hľadať také riešenia, ktoré budú vyhovovať dnešným individuálnym predstavám o mieste posledného odpočinku a poskytnú slobodu výberu spôsobu pochovávania a úpravy hrobu. Na druhej strane však bude zachovaný jednotný dizajn hrobov v súlade s myšlienkou jednotnosti a jednoduchosti. Práve zeleň môže byť v nových riešeniach hrobových polí tým prvkom, ktorý zjednocuje priestor a vytvára intímne oddelené priestory charakteristické rôznym dizajnom hrobov.
Cintorín Die Nieuwe Ooster v Amsterdame je s plochou 33 hektárov a 28 000 hrobmi najväčším cintorínom v Holandsku a je národnou pamiatkou. Pohrebisko bolo založené Leonardom Springerom – otcom holandskej záhradnej architektúry v roku 1894, ktorý vypracoval návrh aj na jeho prvé rozšírenie v r. 1915. Ide o parkový typ pohrebiska s jasnou hierarchiou v usporiadaní hrobov, ktoré odráža spoločenské postavenie zosnulých. Druhé rozšírenie cintorína po roku 1928 nadväzovalo na základy Springerovej kompozície, ale celkový priestorový koncept bol nejasný a plocha pôsobila roztrieštene. Bolo to následkom dopytu po rôznych druhoch hrobov, ktoré boli zoraďované náhodne.
V roku 2001 preto začal proces renovácie pohrebiska, ktorého súčasťou bolo vypísanie architektonickej súťaže v r. 2003 na návrh obnovy priestoru druhého rozšírenia, ktoré má slúžiť pre urnové hroby a kolumbárium. Architekti ateliéru Karres en Brands pri hľadaní konceptu, ktorý by symbolizoval dnešnú individualistickú spoločnosť, ktorá sa odráža aj v rôznych pohrebných rituáloch a prianiach miest posledného odpočinku, využili jednoduchosť princípu čiarových kódov. Do pásov usporiadaný priestor novej časti je teda v ostrom kontraste k historickej romantickej časti.Nové usporiadanie hrobov má však poskytnúť nielen širšiu rôznorodosť miest na pochovávanie, ale aj vyjadrenie ich jednoty. Paralelné pásy určujú umiestnenie hrobu, ktoré je rovnaké bez nejakej privilegovanej pozície, pásy hrobov sa už ale navzájom líšia dizajnom (tráva, dlažba, voda, kamenné dosky, živé ploty, rady stromov a pod.). Pre každý pásik sú určené iné pravidlá výsadby a úprav hrobov, čo umožňuje veľkú možnosť výberu vzhľadu hrobu podľa osobných predstáv.
Ponúkajú napríklad možnosť uloženia urny na podstavci a jej nainscenovania ako plastiky, alebo urnového hrobu v háji z magnólií s podrastom papradí a brečtanu. Dominantou celého priestoru je kolumbárium zvonka s výraznou zinkovou fasádou. Vysoké bukové živé ploty označujú hranice druhého výnimočného prvku – vodného kanála. Pochovávanie vo vodnej ploche kanála je možné vo vnútri zlatých nádob určených vždy pre 4 urny, ktoré akoby plávali na hladine. Rôznorodosť pásov teda poskytuje mnoho možností úprav hrobov, ale podmienkou v každom páse ostáva, že plocha hrobov môže zaberať maximálne 50 % plochy. Okrem týchto urnových hrobov navrhli architekti aj ďalšie dve oddelenia cenovo menej náročných hrobiek, určených pre umiestnenie až 5 rakiev, ktoré sú kladené na seba. Hrobky sú zakryté betónovými doskami, ktoré sú spojené do pásu a vyhĺbenia v doskách umožňujú integráciu náhrobného kameňa do povrchu dosky. Doba tlenia v jednotlivých hroboch bude iba 10 rokov. Pásy hrobov sú doplnené výsadbou živých plotov, okrasných tráv a spoločnými miestami pre kladenie kvetinových darov. Paralelne s tvorbou na jednotlivých plochách pohrebiska pracovali architekti aj na projekte pre celú historickú časť pohrebiska.
Obnova tohto pohrebiska je príkladom obnovy staršieho pohrebiska, keď sa pristúpilo k obnove menej hodnotných hrobových polí, či už z hľadiska kompozičného alebo historického. V prípade nízkych priestorových kvalít hrobových polí je teda možné pristúpiť k moderným riešeniam, ktoré umožňujú uplatnenie nových spôsobov pochovávania a nových druhov hrobov a ich väčšiu variabilitu. Pri tvorbe nových oddelení pohrebísk, alebo navrhovaní nových cintorínov je nutné hľadať také riešenia, ktoré budú vyhovovať dnešným individuálnym predstavám o mieste posledného odpočinku a poskytnú slobodu výberu spôsobu pochovávania a úpravy hrobu. Na druhej strane však bude zachovaný jednotný dizajn hrobov v súlade s myšlienkou jednotnosti a jednoduchosti. Práve zeleň môže byť v nových riešeniach hrobových polí tým prvkom, ktorý zjednocuje priestor a vytvára intímne oddelené priestory charakteristické rôznym dizajnom hrobov.
Späť na tému Architektúra
