Aktuálne problémy z pohľadu verejného zdravotníctva
Problematika smrti je bežnou súčasťou každého života a otázky s ňou súvisiace sa stretávajú s nemalým ohlasom verejnosti, či už v minulosti, ale i dnes. Úcta, ktorá je prejavovaná v posledných rokoch pri rozlúčke so zosnulým, je znakom kultúrnosti každého národa. „Pre blízkych príbuzných je daný akt vždy stresujúci, preto musia subjekty, ktoré v oblasti pohrebníctva pracujú, dbať nielen na profesionálny prístup, ale pristupovať k nim aj z ľudskej a osobnej stránky,“ prezradil v úvode prednášky Mgr. Michal Jajcaj, vedúci odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva SR na Prvej medzinárodnej konferencii pohrebníctva vo Višegrádskom priestore v Trenčíne.
Na Úrade verejného zdravotníctva SR sa stretávajú za posledné roky s množstvom podnetov, ktoré k nim prichádzajú emailom, telefonicky či písomne. Táto problematika je v slovenskej legislatíve pomerne nová a hoci prvý zákon o pohrebníctve bol prijatý pred 10 rokmi, stále ešte pretrváva fáza jej kreovania.
Problematika pohrebníctva v minulosti a dnes
Na Slovensku bolo podľa štatistík z roku 2013 v prevádzke 370 pohrebných služieb, ktoré majú k dispozícii 755 chladiacich zariadení s kapacitou 1 723 chladiacich miest. Disponovali 78 vyrobenými pohrebnými vozidlami, 308 bolo upravených a 26 vozidiel slúžilo pre miestnu prepravu. Prevádzkovaných je tiež 7 krematórií umožňujúcich spopolnenie 261 tiel, s kapacitou 14 chladiacich zariadení. Na Slovensku je celkovo v prevádzke 51 mraziacich zariadení. „V začiatkoch rozvoja pohrebníctva na Slovensku nebola uvedená problematika legislatívne upravená, riešila ju len vyhláška rezortu zdravotníctva, aj to len čiastočne. Prvýkrát bol v roku 2005 prijatý Zákon o pohrebníctve č. 470/2005 Z. z., ktorý priniesol novú spoločenskú normu správania sa zainteresovaných subjektov disponujúcich s ľudským telom.
Po piatich rokoch sa pristúpilo k novému Zákonu o pohrebníctve, ktorý upravoval aj vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti v súlade s legislatívnymi predpismi. Tiež umožnil vstup pohrebných služieb na pohrebiská a do krematórií, vyzdvihol práva obstarávateľa pohrebu na výber pohrebnej služby a rozšíril sankcie, ktoré sú ukladané pri porušení zákona,“ hovorí Michal Jajcaj. Určité úlohy v problematike pohrebníctva vyplynuli aj orgánom štátneho zdravotného dozoru, ktoré sú na Slovensku reprezentované sieťou 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ). Tie zabezpečujú kontrolu dodržiavania ustanovení zákona, či už v pohrebných službách, u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti či sociálnych služieb.
Kontroly neodhalili závažné nedostatky
V posledných dvoch rokoch boli RÚVZ vykonané kontroly – v roku 2013 v 418 zariadeniach, v roku 2014 v 810 zariadeniach. Išlo najmä o krematóriá, zdravotnícke zariadenia, zariadenia sociálnych služieb a zariadenia pohrebných služieb. „Tieto kontroly sa v rámci dozoru zameriavajú priamo na nakladanie s ľudských pozostatkami, ako napríklad ponechanie mŕtveho tela po dobu dvoch hodín na lôžku, bezodkladné oznamovanie úmrtia blízkym osobám, vedenie záznamov o oznámení úmrtia, odovzdanie, ako aj ukladanie ľudských pozostatkov v chladiacich a mraziacich zariadeniach. Robíme kontroly aj na vozidlách, ktoré slúžia na prepravu pozostatkov, posudzujeme prevádzkové poriadky či priestory, kde sa tieto služby vykonávajú,“ spresňuje vedúci odboru hygieny. Na základe skúsenosti štátneho dozoru je podľa jeho slov úroveň poskytovania pohrebných služieb na Slovensku v priemere na dobrej kvalitatívnej úrovni. Z toho množstva kontrolovaných subjektov posledné štátne zdravotné dozory v uplynulom roku nezistili žiadne závažné nedostatky. Nedostatky v niektorých prípadoch pretrvávajú napríklad v evidencii a vedení záznamov a v ukladaní ľudských pozostatkov v určených miestnostiach.
Časté otázky RÚVZ riešia plynule
Regionálne úrady verejného zdravotníctva sa v praxi stretávajú s množstvom otázok odbornej i laickej verejnosti pri aplikácii zákona o pohrebníctve. Pri problematike pohrebísk veľmi často diskutovanou otázkou je zriadenie ochranných pásiem pohrebísk, ktoré sú podľa súčasného zákona zriadené 50 metrov od hranice pozemku existujúceho pohrebiska a musia sa zriaďovať aj pri vytváraní nových pohrebísk. „Špecifikum tohto ochranného pásma je, že sa v ňom nesmie povoľovať umiestňovanie nových budov, s výnimkou budov, ktoré súvisia s poskytovaním služieb pohrebiska. Je tam obmedzená stavebná činnosť. Prechodným ustanovením tohto zákona je upravená problematika už existujúcich stavieb, ktoré zostávajú zachované, vrátane ich možnej rekonštrukcie, ktorá je tiež niekedy predmetom pripomienok. Z nášho pohľadu je takáto rekonštrukcia možná, rovnako je možné aj dostavanie budov, ktoré síce ešte nestoja, ale boli schválené v územnom konaní, alebo boli zanesené do územného plánu v čase pred účinnosťou zákona 370/2005 Z. z.,“ tvrdí Michal Jajcaj. Obmedzenie stavebnej činnosti je často spojené aj s obmedzením užívania stavebného pozemku, za čo patrí vlastníkovi či užívateľovi nárok na primeranú náhradu. Tento problém býva často kameňom úrazu.
Sporné pásma ochrany na pohrebiskách
Ako teda zabezpečiť, aby ochranné pásmo pohrebísk bolo zriadené v záujme ochrany ich prevádzky, aby nedochádzalo k vzájomnému rušeniu pohrebných obradov, návštev pohrebiska či užívateľov pozemkov? „Treba upozorniť aj na aspekt kvality podzemných vôd v prípade využívania studní na blízkych pozemkoch, ktoré môžu byť v určitých prípadoch ovplyvnené priesakmi z hrobov. Územné plánovanie by malo vymedziť funkciu ochranného pásma tak, aby nezasahovalo do existujúceho obytného územia, za účelom ochrany záujmov.“ Na druhej strane, v súvislosti s primeranou náhradou pri obmedzení stavebnej činnosti majú často obce či mestá problémy, ktoré súvisia s nedostatkom financií. V tejto oblasti sa uvažuje s legislatívnou zmenou, ktorá by priniesla vhodné riešenie. Určitou inšpiráciou pri riešení týchto problémov by preto mohli byť aj skúsenosti odborníkov zo zahraničia.
Výkopové práce a opustené cintoríny. Ako to riešiť?
V rámci pohrebníctva bývajú diskutovanou témou aj výkopové práce na pohrebiskách. „Otázky smerujú k tomu, či sú takéto práce v kompetencii pohrebnej služby alebo pohrebiska. Zákon túto kompetenciu jednoznačne dáva prevádzkovateľom pohrebísk, ktorí sú zodpovední za kvalitné zabezpečenie výkopových činností, v zmysle paragrafu 19 Zákona o pohrebníctve. Dno hrobu musí byť najmenej pol metra nad hladinou podzemnej vody. Prevádzkovatelia sú tiež zodpovední za bezpečnosť práce svojich ľudí, prípadne i za spôsobenú škodu na priľahlých hrobových miestach,“ spresňuje Michal Jajcaj. Ďalšie podnety od verejnosti sa týkali umiestňovania urien a ich vzájomnej vzdialenosti z hľadiska bezpečného prístupu k hrobovým miestam. Táto problematika však nie je striktne obmedzená zákonom, na rozdiel od hrobových miest. Časté otázky smerovali aj k prevádzke vojenských cintorínov, prípadne cintorínov, ktoré v súčasnosti už neslúžia na ďalšie pochovávanie. „Podľa Zákona o pohrebníctve je cintorín miestom, ktoré je určené na pochovanie. Keďže takéto cintoríny sú tiež verejne prístupným miestom, sú na nich uložené ľudské zostatky a nie sú zrušené v zmysle paragrafu 23 Zákona o pohrebníctve, je potrebné ich považovať za pohrebisko s prevádzkovateľom a vypracovaným prevádzkovým poriadkom. Táto otázka sa objavila v súvislosti s riešením prípadu porušenia ustanovení o správaní sa návštevníkov na cintoríne pri natáčaní videoklipu na vojenskom cintoríne v súvislosti s priestupkovým konaním,“ dodáva vedúci odboru hygieny životného prostredia.
Problematika zosnulých a zdravotníckych zariadení
Diskutovaná bola aj otázka umiestňovania chladiacich zariadení v areáli zdravotníckych zariadení, kde by činnosť pohrebných služieb nemala byť vykonávaná, vrátane umiestňovania reklamy v nich. V tomto smere je, podľa Michala Jajcaja, situácia niekedy nejasná. „Pokiaľ je však pozemok definovaný ako občianska vybavenosť, ktorá je len v kontakte so zdravotníckym zariadením, nie je jednoduché tam činnosti pohrebnej služby brániť.“ Verejnosť často namieta nakladanie s ľudskými pozostatkami v rôznych budovách v blízkosti škôl alebo iných objektov, ktoré sa môžu nachádzať v areáli prevádzky pohrebných služieb.
Uvedená problematika nie je zákonom obmedzená. Pri podnetoch sa kontrolami RÚVZ zistilo, že k porušeniu zákona zvyčajne nedochádza, čiže činnosť pohrebných služieb je v súlade s legislatívnymi predpismi. Trochu záludná je problematika prepravy mŕtveho tela prevádzkovateľmi pohrebných služieb z miesta úmrtia v zdravotníckom zariadení na miesto obhliadky mŕtveho tela, keďže v zmysle § 8 Zákona o pohrebníctve by preprava ľudských pozostatkov mala byť sprevádzaná listom o prehliadke mŕtveho, vykonanej v zmysle paragrafu 42 a 43 podľa Zákona o zdravotnej starostlivosti.
Využívanie ľudského tela na vedecké účely
Odborníkmi je často diskutovaná aj problematika, či a za akých podmienok možno využívať časti ľudského tela na vedecké či výučbové účely. „Mali sme podnet ohľadom importu časti ľudských pozostatkov zo zahraničia priamo od darcov, ktorí súhlasili s využitím svojho tela na takéto účely. Prikláňame sa k názoru, že ak už telo bolo v zahraničí pochované a došlo k pohrebnému obradu, časť tohto tela je možné považovať za biologický materiál a nakladať s ním v súlade so zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.“
Otázka etiky pri nakladaní s ľudskými pozostatkami bola diskutovaná aj v súvislosti s výstavou „The Human Body Exhibition“ na Slovensku. Vystavené ľudské telá, ktorých úprava bola vykonaná mimo územia SR a mimo pôsobnosť národných orgánov, podľa nášho názoru predstavujú exponáty slúžiace na informatívne a výučbové účely, pričom nevyjadrujú neetické zaobchádzanie s ľudským telom v zmysle platnej legislatívy zameriavajúcej sa na etiku zaobchádzania s ľudskými pozostatkami pri pohrebných obradoch, za prítomnosti príbuzných osôb a podobne.
„Prax v oblasti pohrebníctva, tak ako v každej inej oblasti ľudskej činnosti, prináša svoje špecifiká a osobité situácie. Riešenie týchto aspektov je možné podporiť aj aktívnou spoluprácou a diskusiou odborníkov na medzinárodnej úrovni. Veľký význam pri výmene poznatkov a skúseností mala aj nedávno usporiadaná medzinárodná konferencia v Trenčíne,“ uzatvára Michal Jajcaj.
Na Úrade verejného zdravotníctva SR sa stretávajú za posledné roky s množstvom podnetov, ktoré k nim prichádzajú emailom, telefonicky či písomne. Táto problematika je v slovenskej legislatíve pomerne nová a hoci prvý zákon o pohrebníctve bol prijatý pred 10 rokmi, stále ešte pretrváva fáza jej kreovania.
Problematika pohrebníctva v minulosti a dnes
Na Slovensku bolo podľa štatistík z roku 2013 v prevádzke 370 pohrebných služieb, ktoré majú k dispozícii 755 chladiacich zariadení s kapacitou 1 723 chladiacich miest. Disponovali 78 vyrobenými pohrebnými vozidlami, 308 bolo upravených a 26 vozidiel slúžilo pre miestnu prepravu. Prevádzkovaných je tiež 7 krematórií umožňujúcich spopolnenie 261 tiel, s kapacitou 14 chladiacich zariadení. Na Slovensku je celkovo v prevádzke 51 mraziacich zariadení. „V začiatkoch rozvoja pohrebníctva na Slovensku nebola uvedená problematika legislatívne upravená, riešila ju len vyhláška rezortu zdravotníctva, aj to len čiastočne. Prvýkrát bol v roku 2005 prijatý Zákon o pohrebníctve č. 470/2005 Z. z., ktorý priniesol novú spoločenskú normu správania sa zainteresovaných subjektov disponujúcich s ľudským telom.
Po piatich rokoch sa pristúpilo k novému Zákonu o pohrebníctve, ktorý upravoval aj vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti v súlade s legislatívnymi predpismi. Tiež umožnil vstup pohrebných služieb na pohrebiská a do krematórií, vyzdvihol práva obstarávateľa pohrebu na výber pohrebnej služby a rozšíril sankcie, ktoré sú ukladané pri porušení zákona,“ hovorí Michal Jajcaj. Určité úlohy v problematike pohrebníctva vyplynuli aj orgánom štátneho zdravotného dozoru, ktoré sú na Slovensku reprezentované sieťou 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ). Tie zabezpečujú kontrolu dodržiavania ustanovení zákona, či už v pohrebných službách, u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti či sociálnych služieb.
 |
|
|
V posledných dvoch rokoch boli RÚVZ vykonané kontroly – v roku 2013 v 418 zariadeniach, v roku 2014 v 810 zariadeniach. Išlo najmä o krematóriá, zdravotnícke zariadenia, zariadenia sociálnych služieb a zariadenia pohrebných služieb. „Tieto kontroly sa v rámci dozoru zameriavajú priamo na nakladanie s ľudských pozostatkami, ako napríklad ponechanie mŕtveho tela po dobu dvoch hodín na lôžku, bezodkladné oznamovanie úmrtia blízkym osobám, vedenie záznamov o oznámení úmrtia, odovzdanie, ako aj ukladanie ľudských pozostatkov v chladiacich a mraziacich zariadeniach. Robíme kontroly aj na vozidlách, ktoré slúžia na prepravu pozostatkov, posudzujeme prevádzkové poriadky či priestory, kde sa tieto služby vykonávajú,“ spresňuje vedúci odboru hygieny. Na základe skúsenosti štátneho dozoru je podľa jeho slov úroveň poskytovania pohrebných služieb na Slovensku v priemere na dobrej kvalitatívnej úrovni. Z toho množstva kontrolovaných subjektov posledné štátne zdravotné dozory v uplynulom roku nezistili žiadne závažné nedostatky. Nedostatky v niektorých prípadoch pretrvávajú napríklad v evidencii a vedení záznamov a v ukladaní ľudských pozostatkov v určených miestnostiach.
Časté otázky RÚVZ riešia plynule
Regionálne úrady verejného zdravotníctva sa v praxi stretávajú s množstvom otázok odbornej i laickej verejnosti pri aplikácii zákona o pohrebníctve. Pri problematike pohrebísk veľmi často diskutovanou otázkou je zriadenie ochranných pásiem pohrebísk, ktoré sú podľa súčasného zákona zriadené 50 metrov od hranice pozemku existujúceho pohrebiska a musia sa zriaďovať aj pri vytváraní nových pohrebísk. „Špecifikum tohto ochranného pásma je, že sa v ňom nesmie povoľovať umiestňovanie nových budov, s výnimkou budov, ktoré súvisia s poskytovaním služieb pohrebiska. Je tam obmedzená stavebná činnosť. Prechodným ustanovením tohto zákona je upravená problematika už existujúcich stavieb, ktoré zostávajú zachované, vrátane ich možnej rekonštrukcie, ktorá je tiež niekedy predmetom pripomienok. Z nášho pohľadu je takáto rekonštrukcia možná, rovnako je možné aj dostavanie budov, ktoré síce ešte nestoja, ale boli schválené v územnom konaní, alebo boli zanesené do územného plánu v čase pred účinnosťou zákona 370/2005 Z. z.,“ tvrdí Michal Jajcaj. Obmedzenie stavebnej činnosti je často spojené aj s obmedzením užívania stavebného pozemku, za čo patrí vlastníkovi či užívateľovi nárok na primeranú náhradu. Tento problém býva často kameňom úrazu.
 |
|
Ďalšie podnety od verejnosti sa týkali umiestňovania urien a ich vzájomnej vzdialenosti. Ako dosvedčuje ilustračné foto, pri urnových stenách bývajú neraz aj tlačenice.
|
Ako teda zabezpečiť, aby ochranné pásmo pohrebísk bolo zriadené v záujme ochrany ich prevádzky, aby nedochádzalo k vzájomnému rušeniu pohrebných obradov, návštev pohrebiska či užívateľov pozemkov? „Treba upozorniť aj na aspekt kvality podzemných vôd v prípade využívania studní na blízkych pozemkoch, ktoré môžu byť v určitých prípadoch ovplyvnené priesakmi z hrobov. Územné plánovanie by malo vymedziť funkciu ochranného pásma tak, aby nezasahovalo do existujúceho obytného územia, za účelom ochrany záujmov.“ Na druhej strane, v súvislosti s primeranou náhradou pri obmedzení stavebnej činnosti majú často obce či mestá problémy, ktoré súvisia s nedostatkom financií. V tejto oblasti sa uvažuje s legislatívnou zmenou, ktorá by priniesla vhodné riešenie. Určitou inšpiráciou pri riešení týchto problémov by preto mohli byť aj skúsenosti odborníkov zo zahraničia.
Výkopové práce a opustené cintoríny. Ako to riešiť?
V rámci pohrebníctva bývajú diskutovanou témou aj výkopové práce na pohrebiskách. „Otázky smerujú k tomu, či sú takéto práce v kompetencii pohrebnej služby alebo pohrebiska. Zákon túto kompetenciu jednoznačne dáva prevádzkovateľom pohrebísk, ktorí sú zodpovední za kvalitné zabezpečenie výkopových činností, v zmysle paragrafu 19 Zákona o pohrebníctve. Dno hrobu musí byť najmenej pol metra nad hladinou podzemnej vody. Prevádzkovatelia sú tiež zodpovední za bezpečnosť práce svojich ľudí, prípadne i za spôsobenú škodu na priľahlých hrobových miestach,“ spresňuje Michal Jajcaj. Ďalšie podnety od verejnosti sa týkali umiestňovania urien a ich vzájomnej vzdialenosti z hľadiska bezpečného prístupu k hrobovým miestam. Táto problematika však nie je striktne obmedzená zákonom, na rozdiel od hrobových miest. Časté otázky smerovali aj k prevádzke vojenských cintorínov, prípadne cintorínov, ktoré v súčasnosti už neslúžia na ďalšie pochovávanie. „Podľa Zákona o pohrebníctve je cintorín miestom, ktoré je určené na pochovanie. Keďže takéto cintoríny sú tiež verejne prístupným miestom, sú na nich uložené ľudské zostatky a nie sú zrušené v zmysle paragrafu 23 Zákona o pohrebníctve, je potrebné ich považovať za pohrebisko s prevádzkovateľom a vypracovaným prevádzkovým poriadkom. Táto otázka sa objavila v súvislosti s riešením prípadu porušenia ustanovení o správaní sa návštevníkov na cintoríne pri natáčaní videoklipu na vojenskom cintoríne v súvislosti s priestupkovým konaním,“ dodáva vedúci odboru hygieny životného prostredia.
 |
|
Veľký význam pri výmene poznatkov mala aj nedávno usporiadaná konferencia. Slovo má Mgr. Michal jajcaj
|
Diskutovaná bola aj otázka umiestňovania chladiacich zariadení v areáli zdravotníckych zariadení, kde by činnosť pohrebných služieb nemala byť vykonávaná, vrátane umiestňovania reklamy v nich. V tomto smere je, podľa Michala Jajcaja, situácia niekedy nejasná. „Pokiaľ je však pozemok definovaný ako občianska vybavenosť, ktorá je len v kontakte so zdravotníckym zariadením, nie je jednoduché tam činnosti pohrebnej služby brániť.“ Verejnosť často namieta nakladanie s ľudskými pozostatkami v rôznych budovách v blízkosti škôl alebo iných objektov, ktoré sa môžu nachádzať v areáli prevádzky pohrebných služieb.
Uvedená problematika nie je zákonom obmedzená. Pri podnetoch sa kontrolami RÚVZ zistilo, že k porušeniu zákona zvyčajne nedochádza, čiže činnosť pohrebných služieb je v súlade s legislatívnymi predpismi. Trochu záludná je problematika prepravy mŕtveho tela prevádzkovateľmi pohrebných služieb z miesta úmrtia v zdravotníckom zariadení na miesto obhliadky mŕtveho tela, keďže v zmysle § 8 Zákona o pohrebníctve by preprava ľudských pozostatkov mala byť sprevádzaná listom o prehliadke mŕtveho, vykonanej v zmysle paragrafu 42 a 43 podľa Zákona o zdravotnej starostlivosti.
Využívanie ľudského tela na vedecké účely
Odborníkmi je často diskutovaná aj problematika, či a za akých podmienok možno využívať časti ľudského tela na vedecké či výučbové účely. „Mali sme podnet ohľadom importu časti ľudských pozostatkov zo zahraničia priamo od darcov, ktorí súhlasili s využitím svojho tela na takéto účely. Prikláňame sa k názoru, že ak už telo bolo v zahraničí pochované a došlo k pohrebnému obradu, časť tohto tela je možné považovať za biologický materiál a nakladať s ním v súlade so zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.“
Otázka etiky pri nakladaní s ľudskými pozostatkami bola diskutovaná aj v súvislosti s výstavou „The Human Body Exhibition“ na Slovensku. Vystavené ľudské telá, ktorých úprava bola vykonaná mimo územia SR a mimo pôsobnosť národných orgánov, podľa nášho názoru predstavujú exponáty slúžiace na informatívne a výučbové účely, pričom nevyjadrujú neetické zaobchádzanie s ľudským telom v zmysle platnej legislatívy zameriavajúcej sa na etiku zaobchádzania s ľudskými pozostatkami pri pohrebných obradoch, za prítomnosti príbuzných osôb a podobne.
„Prax v oblasti pohrebníctva, tak ako v každej inej oblasti ľudskej činnosti, prináša svoje špecifiká a osobité situácie. Riešenie týchto aspektov je možné podporiť aj aktívnou spoluprácou a diskusiou odborníkov na medzinárodnej úrovni. Veľký význam pri výmene poznatkov a skúseností mala aj nedávno usporiadaná medzinárodná konferencia v Trenčíne,“ uzatvára Michal Jajcaj.
Pripravila Zuzana Voštenáková, foto Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP IV. 2014
Späť na tému Súčasnosť
