Aktivity občianského združenia Kolobeh života
Občianske združenie Kolobeh života sme už na stránkach nášho magazínu predstavili prostredníctvom článku, publikovanom v č. III/2016, ktorý pripravila redaktorka Zuzana Voštenáková. So štatutárnou zástupkyňou o. z. Kolobeh života, PhDr. Janou Pitkovou, sme sa však tentoraz rozprávali o tom, čím sa v súčasnosti združenie zaoberá.
Za redakciu časopisu Slovenské pohrebníctvo sa zhovára Mgr. Pavol Ičo
Dňa 21. septembra 2017 sa v prešovskej kaviarni Libresso books a coffee uskutočnilo divadelné predstavenie s názvom Čiernobiely svet pod záštitou Vášho občianskeho združenia. Mohli by ste našim čitateľom predstaviť dej tejto divadelnej hry a priblížiť okolnosti jej vzniku?
V našom združení už druhý rok realizujeme dramaterapeutické dielne. Pravidelné divadelné stretnutia sú spojením našich detí a mladých ľudí spolu so študentmi herectva Súkromného konzervatória Dezidera Kardoša v Prešove. Spoločne vytvárajú divadelné predstavenie, ktoré budú môcť prezentovať širokej verejnosti. Je to pre deti výborný nástroj, prostredníctvom ktorého si môžu uvedomiť svoje potreby a snažiť sa ich napĺňať, ale aj poznať a naučiť sa prejavovať ich rôznymi spôsobmi. Pomáhajú im rozvíjať osobnostné a sociálne zručnosti. Výsledkom je každý rok nové autorské divadelné predstavenie. Minulý rok to bolo Päť jazykov lásky a tento rok divadelná hra Čiernobiely svet. Téma divadla je úzko prepojená s témou letných terapeutických táborov. Tohtoročný Farebný svet letného tábora bol prepojený s Čiernobielym svetom divadla, kde deti hrajú príbeh dievčaťa, ktorému tragicky zomreli obaja rodičia. Je to neskutočne emotívne a dojímavé, pretože deti hrajú vlastne svoj príbeh straty rodiča. Samotné predstavenie je návodom na zdravé smútenie a tiež návodom na správanie sa okolia ku smútiacim pozostalým. Je to úžasný zážitok vidieť naše deti, ako cez hranie jednotlivých postáv dávajú von svoje emócie.
Súčasťou predstavenia Čiernobiely svet je aj výstava výtvarných prác našich detí, ktorá je výsledkom arteterapie ako jedného z terapeutických nástrojov našich táborov. Výstava je buď súčasťou predstavenia ako funkčná kulisa, alebo ako sprievodná aktivita. Tiež bulletin k predstaveniu slúži nielen pre informáciu diváka ohľadne autorského tímu a obsadenia, ale aj ako účinná edukácia. Tento rok sú to 4 úlohy smútenia ako návod na zdravé smútenie.
Na podujatí v Prešove vystupovali aj Mária Demitrová, Valéria Fürješová a MUDr. Ľubomíra Romanová. Kto sú tieto dámy, a prečo ste si vybrali práve ich?
Majka Demitrová je zakladajúcou členkou a ambasádorkou nášho združenia. Jej príbeh je dostatočne známy celému Slovensku. To, čo môže Majka ako ambasádorka komunikovať prostredníctvom združenia je jej skúsenosť so smútením. Majka sa zo smútku doslova vypísala a vymaľovala. Napísala dve zbierky básni, začala chodiť na hrnčiarsky kurz a jazdiť na koni. Je liečivé hľadať spôsoby a činnosti, do ktorých smútok pretavíme, a preto o tom na predstavení hovoríme. Valika Fürješová je herečka a pedagogička na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Pod jej vedením sa stretávajú naše deti a mladí ľudia spolu so študentmi herectva na dramaterapii. Valika ako empatická, energická a zároveň optimistická žena je veľmi vzácna pre naše združenie. A nemenej vzácna a nápomocná je Ľubka Romanová. Ako primárka Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny v Prešove je s témou života a smrti konfrontovaná dennodenne. Jej nadhľad a humor sú pre nás veľmi užitočné. Je známou pisateľkou blogov a autorkou knihy Vlasy dupkom. Kniha je plná reálnych príbehov a reálnych ľudí z lekárskeho prostredia. Niektoré z nich sú úsmevné, iné, naopak, tragické. Ľubka sa snaží čitateľovi priblížiť aj prostredie, v ktorom lekári pracujú. Pri čítaní si uvedomíte, že aj oni sú z mäsa a kostí a osud pacientov im nie je ľahostajný. Jej autorské čítanie je veľkým obohatením nášho spoločného predstavenia.
Za redakciu časopisu Slovenské pohrebníctvo sa zhovára Mgr. Pavol Ičo
Dňa 21. septembra 2017 sa v prešovskej kaviarni Libresso books a coffee uskutočnilo divadelné predstavenie s názvom Čiernobiely svet pod záštitou Vášho občianskeho združenia. Mohli by ste našim čitateľom predstaviť dej tejto divadelnej hry a priblížiť okolnosti jej vzniku?
V našom združení už druhý rok realizujeme dramaterapeutické dielne. Pravidelné divadelné stretnutia sú spojením našich detí a mladých ľudí spolu so študentmi herectva Súkromného konzervatória Dezidera Kardoša v Prešove. Spoločne vytvárajú divadelné predstavenie, ktoré budú môcť prezentovať širokej verejnosti. Je to pre deti výborný nástroj, prostredníctvom ktorého si môžu uvedomiť svoje potreby a snažiť sa ich napĺňať, ale aj poznať a naučiť sa prejavovať ich rôznymi spôsobmi. Pomáhajú im rozvíjať osobnostné a sociálne zručnosti. Výsledkom je každý rok nové autorské divadelné predstavenie. Minulý rok to bolo Päť jazykov lásky a tento rok divadelná hra Čiernobiely svet. Téma divadla je úzko prepojená s témou letných terapeutických táborov. Tohtoročný Farebný svet letného tábora bol prepojený s Čiernobielym svetom divadla, kde deti hrajú príbeh dievčaťa, ktorému tragicky zomreli obaja rodičia. Je to neskutočne emotívne a dojímavé, pretože deti hrajú vlastne svoj príbeh straty rodiča. Samotné predstavenie je návodom na zdravé smútenie a tiež návodom na správanie sa okolia ku smútiacim pozostalým. Je to úžasný zážitok vidieť naše deti, ako cez hranie jednotlivých postáv dávajú von svoje emócie.
Súčasťou predstavenia Čiernobiely svet je aj výstava výtvarných prác našich detí, ktorá je výsledkom arteterapie ako jedného z terapeutických nástrojov našich táborov. Výstava je buď súčasťou predstavenia ako funkčná kulisa, alebo ako sprievodná aktivita. Tiež bulletin k predstaveniu slúži nielen pre informáciu diváka ohľadne autorského tímu a obsadenia, ale aj ako účinná edukácia. Tento rok sú to 4 úlohy smútenia ako návod na zdravé smútenie.
Na podujatí v Prešove vystupovali aj Mária Demitrová, Valéria Fürješová a MUDr. Ľubomíra Romanová. Kto sú tieto dámy, a prečo ste si vybrali práve ich?
Majka Demitrová je zakladajúcou členkou a ambasádorkou nášho združenia. Jej príbeh je dostatočne známy celému Slovensku. To, čo môže Majka ako ambasádorka komunikovať prostredníctvom združenia je jej skúsenosť so smútením. Majka sa zo smútku doslova vypísala a vymaľovala. Napísala dve zbierky básni, začala chodiť na hrnčiarsky kurz a jazdiť na koni. Je liečivé hľadať spôsoby a činnosti, do ktorých smútok pretavíme, a preto o tom na predstavení hovoríme. Valika Fürješová je herečka a pedagogička na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Pod jej vedením sa stretávajú naše deti a mladí ľudia spolu so študentmi herectva na dramaterapii. Valika ako empatická, energická a zároveň optimistická žena je veľmi vzácna pre naše združenie. A nemenej vzácna a nápomocná je Ľubka Romanová. Ako primárka Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny v Prešove je s témou života a smrti konfrontovaná dennodenne. Jej nadhľad a humor sú pre nás veľmi užitočné. Je známou pisateľkou blogov a autorkou knihy Vlasy dupkom. Kniha je plná reálnych príbehov a reálnych ľudí z lekárskeho prostredia. Niektoré z nich sú úsmevné, iné, naopak, tragické. Ľubka sa snaží čitateľovi priblížiť aj prostredie, v ktorom lekári pracujú. Pri čítaní si uvedomíte, že aj oni sú z mäsa a kostí a osud pacientov im nie je ľahostajný. Jej autorské čítanie je veľkým obohatením nášho spoločného predstavenia.
Divadelná hra Čiernobiely svet mala už štyri premiéry. Aké odozvy ste dostali na predstavenia od divákov?
Reakcie publika sú veľmi emotívne, keďže táto téma nás aspoň na chvíľu vytrhne z kolotoča udalostí nášho života a privedie k zamysleniu sa nad vlastnou smrteľnosťou. Divák má možnosť poplakať si, zamyslieť sa, ale hlavne sa zasmiať. O vážnych veciach vieme hovoriť aj veľmi veselo.
Plánujete taktiež realizovať iné divadelné hry?
Momentálne nás zamestnáva ešte príprava prvého zájazdu s našim predstavením Čiernobiely svet do Trenčína a vianočná repríza tohto podujatia v Prešove. Ale myslíme už na budúci rok. Prezradím, že už máme námet predstavenia, ktoré bude opäť súvisieť s témou letného terapeutického tábora Naše zmysly a jeho pracovný názov je Ne – zmysly života.
Akými ďalšími aktivitami sa momentálne zaoberáte?
Je to jednak príprava repríz nášho predstavenia, ale v decembri, okrem vianočného podujatia v Prešove, chystáme ešte víkendový pobyt pre ovdovelých rodičov spolu s ich malými deťmi na Štrbe. Je oň veľký záujem, takže logistika a organizácia je trochu náročnejšia. A tiež už treba písať nové projekty, pretože musíme stihnúť uzávierky výziev.
Spolupracujete aj so Slovenskou asociáciou pohrebných a kremačných služieb?
Dôležitou súčasťou našej práce je osveta a vzdelávanie verejnosti. Je to predovšetkým v odtabuizovávaní témy smrti a smútenia, postojoch a správaní k pozostalým. Spolu s Ligou za duševné zdravie sme vydali edukačný leták o smútení a na pôde Ligy sme zorganizovali prvé stretnutie odborníkov pracujúcich „so smrťou“. Tých, ktorí sprevádzajú zomierajúcich, tých, ktorí organizujú obrady poslednej rozlúčky, aj tých, ktorí sa venujú pozostalým a sprevádzajú ich smútením. To bolo naše prvé oficiálne stretnutie so Slovenskou asociáciou pohrebných a kremačných služieb a osobne s pánom Ladislavom Strížom. Snažíme sa otvárať diskusiu s odborníkmi na túto tabuizovanú tému a zároveň sme tým odštartovali sieťovanie organizácií pôsobiacich v týchto oblastiach. Akútnosť riešenia tohto nedostatku na Slovensku podčiarkuje aj fakt, že sme boli Vašou asociáciou oslovení na úzku spoluprácu a pomoc, nakoľko si uvedomujeme nedostatok podporných a terapeutických služieb pre pozostalých.
Ako sú financované aktivity Vášho občianskeho združenia?
Naše združenie poskytuje bezplatnú pomoc pozostalým. Financie na naše aktivity sa nám zháňajú veľmi ťažko a náročne. Žijeme z grantov od rôznych nadácií, čo pre nás ale znamená dlhodobú neistotu, nakoľko nimi poskytované financie bývajú účelovo viazané a často aj okresané – zvyčajne iba na prácu s deťmi a na letné tábory, či divadelné predstavenia. Máme niekoľko malých darcov z firiem, ktorí často ani nechcú byť menovaní, aby neboli spájaní s niečím tak negatívnym, ako je smrť. Každý rok sa uchádzame o 2 % daní z príjmu. Väčšinu aktivít preto realizujeme na dobrovoľníckej báze a snažíme sa o nízkorozpočtovosť. Takto sme ale stále odkázaní na „ad hoc pomoc“, nedokážeme zabezpečiť trvalú udržateľnosť organizácie a hrozí, že vytvorená energia a práca môžu kedykoľvek skončiť, ak sa nenájdu ďalší „nadšenci“.
Pripravil Mgr. Pavol Ičo, foto Mgr. Pavol Ičo, Jana Pitková © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP print 12. 2017
publikované na portáli SP net 05. 2020
Späť na tému Tvárou v tvár smútku
