V roku 1849 zasiahla mesto Košice epidémia cholery
27.08.2020
Ako sa pochovávalo na Košickej kalvárii
Nakoľko kapacity miestnych cintorínov nepostačovali a mŕtvych neustále pribúdalo, rozhodlo sa o pochovávaní na tunajšom pútnickom mieste – kalvárii. Iniciátorom výstavby Košickej kalvárie bol jezuitský páter Juraj Mihalóci, ktorý navrhol postaviť toto pútnické miesto, pripomínajúce Kristovu agóniu, v roku 1734. Mihalóci už mal s podobnými projektmi skúsenosť - v rokoch 1728-29 nechal vystavať krížovú cestu v Kláštore pod Znievom.
Kalvária pôvodne stála na okraji mesta, na zalesnenom svahu medzi dvoma potokmi. Dnes ju obklopujú rodinné domy. Realizáciu stavby, ktorá započala v roku 1737, podrobne približuje dobový dokument Constitutio Montis Calvariae (Ustanovenie kalvárskeho vrchu), podľa ktorého boli výdavky na budovanie kalvárie hradené z mestskej pokladnice, darov „zbožných patrónov“ a príspevkov členov miestneho cechu sklárov. Výstavbou krížovej cesty a miestneho kostola Sedembolestnej Panny Márie bol poverený architekt Litzký a po ňom sa v archívnych dokumentoch spomína ešte staviteľ Lukáš. Zrejme práve jemu sa podarilo dokončiť kostol, ako i deväť kaplniek v roku 1758.
Kalváriu spočiatku spravovali jezuitskí pátri spolu so strážcom, ktorého prvoradou úlohou bolo zhromažďovať hmotné dary od veriacich. Na príjmi a výdajmi tohto pútnického miesta dozeral inšpektor, určený mestským zastupiteľstvom. V roku 1773 bol jezuitský rád nariadením pápeža Klementa XIV. zrušený a správa kalvárie prešla na jedného z košických farárov, ktorému asistoval v oblasti majetkových záležitostí kurátor. Zmenil i spôsob financovania údržby kalvárie, dovtedy zabezpečovanej najmä vďaka darom veriacich pútnikov. Za náklady na opravy a starostlivosť o toto miesto malo po novom zodpovedať mesto Košice. Súsošie Golgoty pred kostolom, Pavol Ičo
Kostol Sedembolestnej Panny Márie neskôr zmenil svoju funkciu a v rokoch 1807 – 1817 v ňom bol zriadený sklad zbraní. Po skončení napoleonských vojen, v roku 1820, však bol prinavrátený cirkvi a o šesť rokov neskôr , dňa 14. júla 1826, dokonca získal od pápeža Leva XII. právo udeľovať plnomocné odpustky pútnikom, ktorí vystúpia na košickú Kalváriu. O dva roky neskôr sa tu začalo aj pochovávať. Ako prvý tu miesto svojho posledného odpočinku našiel farár Jakub Stipemitz. Toho uložili pri jednej z kaplniek, ktorú dal postaviť na vlastné náklady.
Dňa 17. decembra 1847 tu zasa prebehol pohreb sochára Vincenta Staviarszkeho, tvorcu oltára seminárneho kostola v Košiciach, prešovskej sochy Neptúna a mnohých ďalších významných diel. No riadny cintorín vyrástol na južnom svahu krížovej cesty až 8. júla 1849, keď z dôvodu nedostatočných kapacít košických pohrebísk zástupcovia mesta prijali rozhodnutie, aby tu pochovávali obete cholerovej epidémie a ďalších mešťanov. Ešte v tom istom roku na kalvárii pochovali 882 obetí cholery, obyvateľov Košíc (z celkovej mestskej populácie o počte približne 13 000 mešťanov) a krátko nato k nim pribudlo aj zhruba 4000 vojakov ruskej cárskej armády, ktorí podľahli nákaze potom, čo pritiahli do mesta, aby potlačili maďarskú revolúciu. V roku 1885 tu bol pochovaný i spoluzakladateľ Hornouhorského múzejného spolku a neskorší riaditeľ Hornouhorského múzea (dnes: Východoslovenské múzeum), maliar a ilustrátor Vojtech Klimkovič. Jedna z kaplniek, foto Pavol Ičo
Počas 19. storočia, v rokoch 1844 – 1896, postavili na kalvárii aj ďalších 7 kaplniek, až dosiahli celkového počtu 16 zastavení, pričom 14 z nich je venovaných Kristovmu umučeniu a dve mariánskemu kultu. Tieto kaplnky ale majú svoje špecifikum – slúžia aj ako rodinné krypty bohatých košických rodín. Kto ale chcel byť na kalvárii pochovaný, musel súhlasiť s tým, že výjavy vo výklenkoch budú zachované a musel taktiež zložiť sto až dvesto zlatých na udržiavanie kaplniek v mestskej pokladnici. Vchody do krýpt boli zhotovené v zadnej časti kaplniek a epitafy s menami zosnulých boli najčastejšie umiestnené na ich stenách a priečelí. O skutočnosti, že niektoré kaplnky plnia tento účel dodnes, svedčia tabule s menami zosnulých. Poniektorí sa na večný odpočinok v rodinnej hrobke ešte len chystajú, avšak už v nej majú svoj epitaf s menom a rokom narodenia.
Kalváriu postihli v minulosti rôzne nešťastia. Napríklad v roku 1864 sa prihnal taký silný víchor, že zhodil kríže s kamennými sochami Krista a dvoch zločincov zo súsošia Golgota, situovaného pred kostolom. A v roku 1912 sa nad tunajšou sochou svätého apoštola Petra zlomil konár, pričom ju značne poškodil. Avšak najväčšia katastrofa postihla toto miesto v päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď pri výstavbe priľahlého amfiteátra zničili takmer všetky hroby. Približne v tom čase tu tiež začali vyčíňať vandali, ktorí poškodili viaceré rodinné krypty. Našťastie však aspoň nedošlo k plánovanej likvidácii tunajších kaplniek.
Súčasný správca Košickej kalvárie, rehoľa Saleziánov, sa snaží krížovú cestu a jej pamiatky udržiavať v čo najlepšom stave. Veľký dôraz kladú hlavne na starostlivosť o kostol Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je najväčším kalvárskym kostolom na Slovensku a od roku 1963 figuruje na zozname národných kultúrnych pamiatok. Tento chrám je, okrem iného, pozoruhodný aj tým, že má dve podlažia a rozdeľuje sa na tzv. dolný a horný kostol, čo v prípade potreby umožňuje slúženie dvoch oddelených omší v rovnakom čase.
Pozornosť verejnosti pútajú aj Sväté schody, teda napodobnenina stupají, po ktorých kráčal Ježiš v paláci Pontského Piláta. V každom stupienku tohto schodiska sa našla relikvia, obsahujúca úlomok kosti svätca alebo kúsok pôdy zo Svätej zeme. Košická kalvária je skrátka jedinečným miestom pre rozjímanie o utrpení a smrti. Obzvlášť sugestívne pôsobia najmä plastiky Bičovanie a Korunovanie tŕním (kaplnky č. 5. a 6), presýtené Kristovou agóniou.
K zastaveniu a zamysleniu sa nad zmyslom života i viery navyše nepriamo vyzývajú početné lavičky a miesta určené k odpočinku v tieni košatých líp. A pokiaľ by ste ešte po návšteve tohto oficiálneho pútnického miesta Košickej arcidiecézy zatúžili objavovať ďalšie pamätihodnosti, rozhodne neoľutujete, ak zájdete na neďaleký, pamiatkovo chránený cintorín svätej Rozálie.
