Ako by mali vyzerať domy smútku?
Pred časom sme sa pozreli po Európe na rôzne značky a výbavu motorových vozidiel používaných v pohrebníctve. Dnes sa zameriame na domy smútku, rozlúčkové miestnosti na cintorínoch, v krematóriách. Je dokázané, že na žiaľ a stres, ktorý je najintenzívnejší práve v čase rozlúčky pozitívne vplýva oku lahodiace, príjemné prostredie. Potvrdzujú to majitelia súkromných pohrebných služieb a krematórií, ktorí klientom okrem príjemného prostredia pripravujú napr. občerstvenie a iné nadštandardné benefity. U nás sú takéto prípady zatiaľ ojedinelé, na rozdiel od iných štátov Európy.
Obradné a rozlúčkové miestnosti bývajú poväčšine pochmúrne, studené, a tak len umocňujú pocity prítomnosti smrti, bolesti a smútku. Pozostalí v takýchto priestoroch neraz ani neuvažujú nad skutočnosťou, že odchod z tohto sveta je prakticky prechodom do inej existencie a smrťou vlastne nič nekončí. Keďže na nich dolieha celková atmosféra umocnená tmavými priestormi, žalostnými piesňami a smútočnými príhovormi, celý obrad berú ako veľké nutné zlo a sú napokon radi, ak rozlúčka prebehne rýchlo a oni môžu tieto neprívetivé priestory opustiť.
Navštívili sme v minulosti mnohé domy smútku a obradné miestnosti v zahraničí. Situované boli na najrôznejších miestach. Od kaplniek na cintorínoch, cez veľké kamenné auly z dávnych storočí v mestách, až po moderné presklené a presvietené budovy v blízkosti pohrebísk. Musíme tak konštatovať, že v zahraničí je tých neprívetivých obradných miestností zanedbateľné množstvo. Prejavuje sa tu pokrok, modernizácia a ústretovosť voči klientom.
Nie je preto nič mimoriadne, ak i v starých budovách, ktoré ako rozlúčkové priestory slúžia stáročia, nájdeme modernú výzdobu, použité živé, ale decentné farby, kde sú staré dobové prvky ako lavice, schodiská, modlitebné priestory, sociálne zariadenia zrekonštruované za použitia moderných materiálov a techniky, aby mohli svojim návštevníkom poskytovať pohodlie a vysoký komfort.
K vybavenosti verejných priestorov slúžiacich ako obradné siene a rozlúčkové miestnosti patrí samozrejme aj príslušné technické vybavenie. Základom je bezbariérový prístup pre občanov so zdravotnými problémami. Riešenia bývajú rôznorodé. Od jednoduchých stavebných úprav cez výťahy až po eskalátory. Druhou, nemenej dôležitou potrebou je sociálne vybavenie. Časy jednej malej miestnosti pre všetkých sú už minulosťou. V zahraničí prevažujú verejné sociálne zariadenia s veľkou rozlohou a dokonalou sanitárnou technikou, na akú sme u nás zvyknutí z viac hviezdičkových zariadení hotelového typu. Z každého detailu vidieť, že majitelia či prevádzkovatelia myslia predovšetkým na klienta. Pravda, tu idú investície do desiatok tisícov eur. Ide však o návratnú investíciu.
Ako vidieť na priloženej fotografii, kultúra rozlúčky začína už u pracovníkov pohrebných služieb. Dokonalé rovnošaty do každého počasia nesmú chýbať v žiadnej pohrebnej službe európskeho typu.
Nasleduje zariadenie interiéru. Dnešný trend prezentovaný na medzinárodných výstavách len detailovo inovuje už používané prvky zariadenia. Málokde nájdeme strohé drevené lavice, či stoličky. Prevažujú polstrované sedacie komplety doplnené o priestorovo širšie časti, slúžiace zdravotne postihnutým alebo celkovo imobilným osobám.
Dôraz je kladený na detail. Každý svietnik, lampa alebo stojan na kvetinovú výzdobu je čistý, prevažne z leštených materiálov s množstvom ozdobných prvkov. Všetky statické i mobilné doplnky smerujú pozornosť ku centrálnemu objektu, ku rakve s nebožtíkom, alebo urne s jeho ostatkami. Motívy na čelnej stene sa líšia podľa želania pozostalých. Každý priestor je variabilný, a tak rozlúčka môže prebiehať v duchu kresťanskej viery, alebo o pár okamihov možno celý priestor prestavať tak, aby mohol slúžiť i civilným obradom.
Steny sú farebne ladené do príjemných pastelových odtieňov, kamenné podlahy nahradilo drevo a jeho imitácia. Často sa používajú koberce s rôznymi motívmi, ktoré sa menia nielen podľa požiadavky klientov, ale i z dôvodu čistenia. Strohé kachličky vystriedali dekoratívne plošné omietky, obklady či závesy.
Uvedomujeme si, že vybavenie domu smútku nie je lacnou záležitosťou a celú vec komplikuje fakt, že ide zväčša o objekty, ktoré vlastní mesto, obec a pohrebnej službe ich len prenajíma. Že v obciach sú peniaze potrebné na dôležitejšie projekty, je hádam každému jasné. Riešením by bolo čerpanie dotácií zo štrukturálnych fondov EÚ, ktoré sú Slovensku poskytované. Obce alebo správcovia pohrebísk, ktorí vlastnia tieto priestory, môžu požiadať o prefinancovanie ich rekonštrukcie, prípadne v kombinácii s poskytnutými úvermi našich bánk. Len tak by sme mohli pozdvihnúť úroveň obradných siení a rozlúčok na európsky štandard.
Obradné a rozlúčkové miestnosti bývajú poväčšine pochmúrne, studené, a tak len umocňujú pocity prítomnosti smrti, bolesti a smútku. Pozostalí v takýchto priestoroch neraz ani neuvažujú nad skutočnosťou, že odchod z tohto sveta je prakticky prechodom do inej existencie a smrťou vlastne nič nekončí. Keďže na nich dolieha celková atmosféra umocnená tmavými priestormi, žalostnými piesňami a smútočnými príhovormi, celý obrad berú ako veľké nutné zlo a sú napokon radi, ak rozlúčka prebehne rýchlo a oni môžu tieto neprívetivé priestory opustiť.
Navštívili sme v minulosti mnohé domy smútku a obradné miestnosti v zahraničí. Situované boli na najrôznejších miestach. Od kaplniek na cintorínoch, cez veľké kamenné auly z dávnych storočí v mestách, až po moderné presklené a presvietené budovy v blízkosti pohrebísk. Musíme tak konštatovať, že v zahraničí je tých neprívetivých obradných miestností zanedbateľné množstvo. Prejavuje sa tu pokrok, modernizácia a ústretovosť voči klientom.
 |
|
Interiér, výstava v Bologni
|
K vybavenosti verejných priestorov slúžiacich ako obradné siene a rozlúčkové miestnosti patrí samozrejme aj príslušné technické vybavenie. Základom je bezbariérový prístup pre občanov so zdravotnými problémami. Riešenia bývajú rôznorodé. Od jednoduchých stavebných úprav cez výťahy až po eskalátory. Druhou, nemenej dôležitou potrebou je sociálne vybavenie. Časy jednej malej miestnosti pre všetkých sú už minulosťou. V zahraničí prevažujú verejné sociálne zariadenia s veľkou rozlohou a dokonalou sanitárnou technikou, na akú sme u nás zvyknutí z viac hviezdičkových zariadení hotelového typu. Z každého detailu vidieť, že majitelia či prevádzkovatelia myslia predovšetkým na klienta. Pravda, tu idú investície do desiatok tisícov eur. Ide však o návratnú investíciu.
 |
|
Rovnošaty, výstava v Bologni
|
Nasleduje zariadenie interiéru. Dnešný trend prezentovaný na medzinárodných výstavách len detailovo inovuje už používané prvky zariadenia. Málokde nájdeme strohé drevené lavice, či stoličky. Prevažujú polstrované sedacie komplety doplnené o priestorovo širšie časti, slúžiace zdravotne postihnutým alebo celkovo imobilným osobám.
Dôraz je kladený na detail. Každý svietnik, lampa alebo stojan na kvetinovú výzdobu je čistý, prevažne z leštených materiálov s množstvom ozdobných prvkov. Všetky statické i mobilné doplnky smerujú pozornosť ku centrálnemu objektu, ku rakve s nebožtíkom, alebo urne s jeho ostatkami. Motívy na čelnej stene sa líšia podľa želania pozostalých. Každý priestor je variabilný, a tak rozlúčka môže prebiehať v duchu kresťanskej viery, alebo o pár okamihov možno celý priestor prestavať tak, aby mohol slúžiť i civilným obradom.
Steny sú farebne ladené do príjemných pastelových odtieňov, kamenné podlahy nahradilo drevo a jeho imitácia. Často sa používajú koberce s rôznymi motívmi, ktoré sa menia nielen podľa požiadavky klientov, ale i z dôvodu čistenia. Strohé kachličky vystriedali dekoratívne plošné omietky, obklady či závesy.
Uvedomujeme si, že vybavenie domu smútku nie je lacnou záležitosťou a celú vec komplikuje fakt, že ide zväčša o objekty, ktoré vlastní mesto, obec a pohrebnej službe ich len prenajíma. Že v obciach sú peniaze potrebné na dôležitejšie projekty, je hádam každému jasné. Riešením by bolo čerpanie dotácií zo štrukturálnych fondov EÚ, ktoré sú Slovensku poskytované. Obce alebo správcovia pohrebísk, ktorí vlastnia tieto priestory, môžu požiadať o prefinancovanie ich rekonštrukcie, prípadne v kombinácii s poskytnutými úvermi našich bánk. Len tak by sme mohli pozdvihnúť úroveň obradných siení a rozlúčok na európsky štandard.
Späť na tému Súčasnosť
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
