Akcie na Dušičky
V minulom roku sme navštívili Prahu. Ako inak, zaujímalo nás všetko spojené s oblasťou pohrebníctva. Okrem stretnutia zo zástupcami Správy pražských cintorínov sme mali stretnutie i so zástupcom spolku Svatobor, ktorý sa stará o cintoríny, kde sú uložené ostatky ľudí, ktorí v Česku a aj v bývalom Československu niečo znamenali.
V čase Sviatkov všetkých svätých a Pamiatky zosnulých poriadajú v Čechách stretnutia na tých cintorínoch, kde odpočívajú významné osobnosti. Od roku 2008 sa napríklad stretáva verejnosť na Malostranskom cintoríne, kde prebieha zaujímavý program, ktorý je každý rok obohatený o niečo iné. Poďme si ho priblížiť.
Začínali komentovanými prechádzkami, ktoré viedli od jedného hrobu významnej osobnosti k druhému. Netreba zdôrazňovať, že o každom tu ležiacom zosnulom sprievodca hovoril nielen všeobecne známe fakty, ale jeho životný príbeh i skon doplnil o množstvo dosiaľ verejnosti neznámych faktov.
Pre neobyčajný záujem sa rozhodli začínať už po obede o pol tretej a v roku 2010 rozdelili návštevníkov do menších skupiniek. Tí mohli zo sebou priniesť, kvety, sviečky a celá prechádzka prebiehala v komornejšom duchu.
V roku 2011 sa ku sprievodcom spolku Svatobor pridali i duchovní. Prechádzky s výkladom boli obohatené sprievodom za účasti kňazov, ktorý začínal po ukončení prechádzok so skupinkami o 17 hodine, vtedy sprievod vyšiel z kostola a pokračoval zastavením a modlitbami pri hroboch. Po približne pol hodine sa celý sprievod vrátil do chrámu, kde prebehla slávnostná omša.
Rok 2012 priniesol obohatenie poriadanej omše o spev členky štátnej opery Daniely Radosy a za sprievodu organu PhDr. Anny Vašíčkovej.
Pripomíname, že ide o historický cintorín v meste Praha. Aj u nás na Slovensku máme historické cintoríny. Ondrejský cintorín v Bratislave disponuje aj funkčným chrámom a okrem významných cirkevných hodnostárov je na ňom pochovaných množstvo osobností Bratislavy a Slovenska. Za všetkých môžeme spomenúť známu postavu bratislavského korza Schöne Náciho (Ignáca Lamára), Jána Melkoviča, Rudolfa Manderlu, Júliusa Satinského, Ignáca Gessaya či Vavro Šrobára.
Podobne na Slávičom cintoríne v Bratislave odpočíva množstvo ľudí, ktorí za svojho života a hlavne po skončení ich životnej púte boli ocenení nielen slovenským národom, ale aj v rámci Európy a sveta. Okrem nich sú tu iné významné osobnosti, ktorých miesta posledného odpočinku zanedbávame neprávom a zaslúžilo by si pripomínať ich životné diela. Ide o ľudí, ktorí vynikli vo svojej profesii či svojim nadaním do takej miery, že ešte i dnes, po rokoch a desaťročiach sa s ich menami stretávame pri rôznych príležitostiach, ale o ich životoch toho veľa nevieme.
Iste sa takéto cintoríny nachádzajú po celom Slovensku, za všetkých môžem spomenúť Národný cintorín v Martine.
Sviatky Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých sú jedinečnou príležitosťou ako si pripomenúť históriu, ako prejaviť našu národnú hrdosť a ako pozdvihnúť povedomie našich občanov. Môžeme tak urobiť pripomínaním si výnimočných osobností nielen pri sochách a súsošiach na námestiach a v parkoch (kde nájdeme v skutočnosti len zlomok počtu tých, ktorí by si spomienku zaslúžili), ale aj na miestach ich posledného odpočinku v dňoch uctenia si Pamiatky zosnulých.
Nemali by sme si zobrať príklad z Česka?
pripravila redakcia, foto pavel ondera © Slovenské pohrebníctvo
 |
|
Mgr. Václav Potoček, Svatobor
|
Začínali komentovanými prechádzkami, ktoré viedli od jedného hrobu významnej osobnosti k druhému. Netreba zdôrazňovať, že o každom tu ležiacom zosnulom sprievodca hovoril nielen všeobecne známe fakty, ale jeho životný príbeh i skon doplnil o množstvo dosiaľ verejnosti neznámych faktov.
Pre neobyčajný záujem sa rozhodli začínať už po obede o pol tretej a v roku 2010 rozdelili návštevníkov do menších skupiniek. Tí mohli zo sebou priniesť, kvety, sviečky a celá prechádzka prebiehala v komornejšom duchu.
V roku 2011 sa ku sprievodcom spolku Svatobor pridali i duchovní. Prechádzky s výkladom boli obohatené sprievodom za účasti kňazov, ktorý začínal po ukončení prechádzok so skupinkami o 17 hodine, vtedy sprievod vyšiel z kostola a pokračoval zastavením a modlitbami pri hroboch. Po približne pol hodine sa celý sprievod vrátil do chrámu, kde prebehla slávnostná omša.
Rok 2012 priniesol obohatenie poriadanej omše o spev členky štátnej opery Daniely Radosy a za sprievodu organu PhDr. Anny Vašíčkovej.
 |
|
Július Satinský, Ondrejský cintorín
|
 |
|
prof. Jozef Roháček, cintorín Slávičie údolie
|
Iste sa takéto cintoríny nachádzajú po celom Slovensku, za všetkých môžem spomenúť Národný cintorín v Martine.
Sviatky Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých sú jedinečnou príležitosťou ako si pripomenúť históriu, ako prejaviť našu národnú hrdosť a ako pozdvihnúť povedomie našich občanov. Môžeme tak urobiť pripomínaním si výnimočných osobností nielen pri sochách a súsošiach na námestiach a v parkoch (kde nájdeme v skutočnosti len zlomok počtu tých, ktorí by si spomienku zaslúžili), ale aj na miestach ich posledného odpočinku v dňoch uctenia si Pamiatky zosnulých.
Nemali by sme si zobrať príklad z Česka?
pripravila redakcia, foto pavel ondera © Slovenské pohrebníctvo
