O pohrebných službách
Iste sa nedá nevšimnúť si, že pohrebné služby sú vďačná téma pre média a každé jedno zaváhanie pohrebnej služby zvyšuje krivku sledovanosti TV staníc. Dovoľte mi v tejto súvislosti rozvinúť pár myšlienok o stave pohrebných služieb na Slovensku. Od roku 2006 až po dnešok máme v rámci Asociácie pohrebných a kremačných služieb Slovenska dostatočný prehľad o dianí v tomto rezorte. Pohrebný zákon č.131/2010 Z. z. je v platnosti v plnej miere a priniesol presné podmienky, ako treba v tomto smere podnikať, či už ide o mestskú organizáciu, firmu s. r. o, alebo o fyzickú osobu. Pokiaľ ide o pohrebné služby, treba povedať že väčšina z nich (tu schválne používam slovíčko väčšina) dodržiava ustanovenia uvedeného zákona. Mnohé pohrebné služby dospeli k záveru, že modernizácia prostredia a skvalitnenie prístupu k pozostalým prináša svoje ovocie. Na Slovensku je momentálne prihlásených cca 385 pohrebných služieb, ktoré podnikajú v tejto oblasti. Je naivné sa v tomto smere domnievať, že pri dnešnej trhovej ekonomike (a daňových zaťaženiach) všetci zostanú v obore. Len pre zaujímavosť, 70 % firiem nemá ani web stránku či e-mailovú adresu.
Pri našich stretnutiach s kolegami rozoberáme situácie, ktoré takpovediac nekorešpondujú so slušným podnikaním. Na prvý pohľad máte dojem, že ide o konkurenčný boj a mnohé kontrolné orgány sa k tomu aj tak stavajú, ale po dôkladnom preskúmaní zisťujete, že ide o nekalé podnikanie, ako napr. rozdávanie vizitiek jednej pohrebnej služby, do ktorej sú zainteresovaní dokonca aj zdravotnícki pracovníci. Prejavuje sa podplácanie a v mnohých prípadoch zamestnávanie ľudí na čierno či manipulácia pri verejnom obstarávaní.
Jedna malá kancelária, jeden katalóg, žiadny zamestnanec
Toto je častý trend, ktorý sa na Slovensku využíva. Iste, naše zákony síce upravujú aj túto problematiku, ale dáte mi určite za pravdu, že dôstojnosť a slušné vystupovanie či oblečenie zamestnancov pohrebnej služby pri preprave zosnulého či už z bytu, alebo od dopravnej nehody je jednoducho vizitka danej služby. V mnohých prípadoch to v skutočnosti vyzerá tak, že prepravca požiada niekoho zo svojho okolia, (za X €), aby pomohol pri nakladaní a vykladaní rakvy so zosnulým, pričom uvedený pomocník vôbec nie je zamestnancom pohrebnej služby. V prípade pracovného úrazu či dopravnej nehody tejto osoby, bude treba toho vysvetliť trocha viac. Sťažnosti
(a nielen takého charakteru) počúvame najčastejšie od nečlenov ale aj členov našej asociácie pri každom stretnutí. Citujem: „Ako ja môžem slušne podnikať, platiť odvody, preddavky na daniach, platiť cestnú daň, keď konkurenčná služba má jedno auto, nemá zamestnanca a ešte sa mi smeje do očí?!“
Ja viem, že pri úmrtí svojho blízkeho sa nám hlavou rútia rôzne myšlienky, ale predtým, než sa rozhodnete ísť vybavovať obrad, prečítajte si moje odporúčanie pre pozostalých:
Všímajte si, prosím, prístup a správanie sa personálu pohrebnej služby, podmienky, v akých priestoroch s vami komunikujú, aký majú vozový park a hlavne, kde sa váš zosnulý/lá bude nachádzať (mám na mysli chladiace zariadenie) do doby pohrebu. Toto sú základné otázky, na ktoré vám musia pracovníci pohrebných služieb odpovedať, a tým pádom aj ručiť za to, že bude o vášho zosnulého dobre postarané. Nepodpisujte nič, pokiaľ vám niečo nie je jasné.
Človek zostáva človekom aj po smrti
Profesionalita pohrebnej služby by mala byť založená práve na tomto princípe a podľa tohto princípu aj prevádzkovaná. Rád by som v tejto súvislosti upozornil mojich kolegov, ktorý si myslia, že nie je čo vylepšovať, zdokonaľovať v obore, ako sa hlboko mýlia!
Stretnutia, odborné konferencie, výstavy, ktoré priniesla a určite ešte prinesie naša asociácia na Slovensko, slúžia práve na to, aby pohrebné služby boli stotožnené s novými trendmi v tejto oblasti, ale napríklad aj s prostriedkami na označovanie, úpravu zosnulých, aby nedochádzalo k ich zámene.
Nerád politizujem, ale máme za sebou komunálne voľby a do funkcií nastúpili noví starostovia, ktorí sa práve zoznamujú s prostredím svojho úradu a možno práve zákon o pohrebníctve je ten posledný, ktorý sa im dostane do zorného uhla. Upozorňujem na to, lebo mnohé pohrebné služby (a mnohí starostovia) ani nevedia, že majú povinnosť mať chladiace zariadenia. Nájdu to vo svojich prevádzkových poriadkoch vyplývajúcich z pohrebného zákona č.131/2010 Z. z., kde majú aj § 8 bod g, citujem: „mať k dispozícii chladiace zariadenie na ukladanie ľudských pozostatkov“.
Pohrebné služby uzatvárajú zmluvy s obcou práve na uvedené chladiarne a deklarujú tým RÚVZ, že oni vlastne majú kam uložiť zosnulých. V praxi to potom vyzerá nasledovne: Obec prenajíma uvedené chladiarenské zariadenie aj inej pohrebnej službe a razom sa to mení na konkurenčný boj pohrebných služieb – vypínanie elektriny, výmena zámkov atď. Pozostalý sa nevie zorientovať a rieši tak problémy, ktoré sa ho vlastne netýkajú a každý hľadá svoju pravdu, ktorá je vlastne ukrytá v prevádzkovom poriadku pohrebnej služby. V tejto súvislosti mi dovoľte upozorniť tak starostov obcí, ako aj pohrebné služby na jasné a zrozumiteľné určenie kompetencií v zmluve o prenájme, kto a za čo zodpovedá pri ukladaní zosnulého v obecných priestoroch. Ušetríte si tým množstvo problémov pri pohreboch.
Mať vlastné chladiarenské zariadenie by malo byť prioritou
Nedá mi v tejto súvislosti poznamenať, že od r. 2010 už ubehlo niekoľko rokov a mnohým pohrebným službám vyhovuje trend prenajímania chladiarní cez obce. Prečo by aj nie, keď vlastne netreba platiť za elektrinu, za údržbu či dezinfekciu uvedených priestorov, veď je to obecné.
Repasovanie a obnovenie chladiarenských zariadení je potrebné preto, že sú zastarané a nevyhovujúce, lebo Európska únia už zakázala používanie freónu. Nezabúdajme, že obradná sieň ako obecná stavba podlieha aj pravidelným technickým kontrolám v súvislosti s elektrinou, alebo protipožiarnymi opatreniami. Samozrejme, je mi jasné, že malá pohrebná služba mimo veľkomesta s pár obradmi za mesiac nemá šancu na obnovu z jedného dňa na druhý, to ale nemení nič na tom, že nová generácia pozostalých bude klásť väčšie nároky na skvalitnenie pohrebných služieb na Slovensku.
Pri našich stretnutiach s kolegami rozoberáme situácie, ktoré takpovediac nekorešpondujú so slušným podnikaním. Na prvý pohľad máte dojem, že ide o konkurenčný boj a mnohé kontrolné orgány sa k tomu aj tak stavajú, ale po dôkladnom preskúmaní zisťujete, že ide o nekalé podnikanie, ako napr. rozdávanie vizitiek jednej pohrebnej služby, do ktorej sú zainteresovaní dokonca aj zdravotnícki pracovníci. Prejavuje sa podplácanie a v mnohých prípadoch zamestnávanie ľudí na čierno či manipulácia pri verejnom obstarávaní.
Jedna malá kancelária, jeden katalóg, žiadny zamestnanec
Toto je častý trend, ktorý sa na Slovensku využíva. Iste, naše zákony síce upravujú aj túto problematiku, ale dáte mi určite za pravdu, že dôstojnosť a slušné vystupovanie či oblečenie zamestnancov pohrebnej služby pri preprave zosnulého či už z bytu, alebo od dopravnej nehody je jednoducho vizitka danej služby. V mnohých prípadoch to v skutočnosti vyzerá tak, že prepravca požiada niekoho zo svojho okolia, (za X €), aby pomohol pri nakladaní a vykladaní rakvy so zosnulým, pričom uvedený pomocník vôbec nie je zamestnancom pohrebnej služby. V prípade pracovného úrazu či dopravnej nehody tejto osoby, bude treba toho vysvetliť trocha viac. Sťažnosti
(a nielen takého charakteru) počúvame najčastejšie od nečlenov ale aj členov našej asociácie pri každom stretnutí. Citujem: „Ako ja môžem slušne podnikať, platiť odvody, preddavky na daniach, platiť cestnú daň, keď konkurenčná služba má jedno auto, nemá zamestnanca a ešte sa mi smeje do očí?!“
Ja viem, že pri úmrtí svojho blízkeho sa nám hlavou rútia rôzne myšlienky, ale predtým, než sa rozhodnete ísť vybavovať obrad, prečítajte si moje odporúčanie pre pozostalých:
Všímajte si, prosím, prístup a správanie sa personálu pohrebnej služby, podmienky, v akých priestoroch s vami komunikujú, aký majú vozový park a hlavne, kde sa váš zosnulý/lá bude nachádzať (mám na mysli chladiace zariadenie) do doby pohrebu. Toto sú základné otázky, na ktoré vám musia pracovníci pohrebných služieb odpovedať, a tým pádom aj ručiť za to, že bude o vášho zosnulého dobre postarané. Nepodpisujte nič, pokiaľ vám niečo nie je jasné.
Človek zostáva človekom aj po smrti
Profesionalita pohrebnej služby by mala byť založená práve na tomto princípe a podľa tohto princípu aj prevádzkovaná. Rád by som v tejto súvislosti upozornil mojich kolegov, ktorý si myslia, že nie je čo vylepšovať, zdokonaľovať v obore, ako sa hlboko mýlia!
Stretnutia, odborné konferencie, výstavy, ktoré priniesla a určite ešte prinesie naša asociácia na Slovensko, slúžia práve na to, aby pohrebné služby boli stotožnené s novými trendmi v tejto oblasti, ale napríklad aj s prostriedkami na označovanie, úpravu zosnulých, aby nedochádzalo k ich zámene.
Nerád politizujem, ale máme za sebou komunálne voľby a do funkcií nastúpili noví starostovia, ktorí sa práve zoznamujú s prostredím svojho úradu a možno práve zákon o pohrebníctve je ten posledný, ktorý sa im dostane do zorného uhla. Upozorňujem na to, lebo mnohé pohrebné služby (a mnohí starostovia) ani nevedia, že majú povinnosť mať chladiace zariadenia. Nájdu to vo svojich prevádzkových poriadkoch vyplývajúcich z pohrebného zákona č.131/2010 Z. z., kde majú aj § 8 bod g, citujem: „mať k dispozícii chladiace zariadenie na ukladanie ľudských pozostatkov“.
 |
|
Spoľahlivé chladiace zariadenie je nutnosťou
|
Mať vlastné chladiarenské zariadenie by malo byť prioritou
Nedá mi v tejto súvislosti poznamenať, že od r. 2010 už ubehlo niekoľko rokov a mnohým pohrebným službám vyhovuje trend prenajímania chladiarní cez obce. Prečo by aj nie, keď vlastne netreba platiť za elektrinu, za údržbu či dezinfekciu uvedených priestorov, veď je to obecné.
Repasovanie a obnovenie chladiarenských zariadení je potrebné preto, že sú zastarané a nevyhovujúce, lebo Európska únia už zakázala používanie freónu. Nezabúdajme, že obradná sieň ako obecná stavba podlieha aj pravidelným technickým kontrolám v súvislosti s elektrinou, alebo protipožiarnymi opatreniami. Samozrejme, je mi jasné, že malá pohrebná služba mimo veľkomesta s pár obradmi za mesiac nemá šancu na obnovu z jedného dňa na druhý, to ale nemení nič na tom, že nová generácia pozostalých bude klásť väčšie nároky na skvalitnenie pohrebných služieb na Slovensku.
Ladislav Stríž © Slovenské pohrebníctvo
