Hasičský a záchranný zbor
Keď začujeme zvuk hasičskej sirény v opakujúcom sa kvartovom intervale "hó-rí" väčšina z nás si automaticky predstaví šľahajúce plamene a kúdoľ valiaceho sa dymu. Avšak hasiči okrem ohňa "hasia" i ďalšie nespočetné množstvo naliehavých prípadov vyžadujúcich ich plné nasadenie. Pri svojich zásahoch sa neraz stretnú i so smrťou, s obeťami nešťastí rôzneho druhu. Preto nás zaujímalo ako a či nejakým spôsobom spolupracujú s pohrebnými službami.
Toto povolanie vyžaduje nielen vysokú fyzickú ale i psychickú spôsobilosť, čomu predchádza náročný výber vhodných adeptov a následný tréning. Podľa Zákona č. 314/2001 Z.z. je prioritnou úlohou príslušníkov Hasičského a záchranného zboru poskytovať pomoc v prípadoch ohrozenia života, zdravia alebo majetku občanov.
Paradoxom sa môže zdať, že najčastejšie hasiči pomáhajú občanom pri zásahoch technického charakteru (62%) ako odstraňovanie následkov dopravných nehôd, povodňové a záchranné práce, spolupráca so zložkami integrovaného záchranného systému, likvidácia závažných havárii s výskytom nebezpečných látok a technologická pomoc. Len 27 % z celkového počtu výjazdov realizujú hasiči práve v súvislosti s likvidáciou požiarov. Hasičské zbory Slovenskej republiky disponujú i skupinou hasičov - lezcov špecializujúcich sa na záchranu z výšky a hĺbky pomocou lezeckej techniky. Taktiež skupinou hasičov - potápačov špecializujúcich sa na zásahy pod vodnou hladinou. V roku 2010 vykonali príslušníci Hasičského a záchranného zboru 35 654 výjazdov na území Slovenska. Pri týchto zásahoch pomohli v núdzi viac ako 15 tisícom osobám.
Počas mimoriadnych udalostí závažného charakteru prichádzajú hasiči do kontaktu aj s ľudskými pozostatkami, pričom v takýchto prípadoch postupujú v súlade s inštrukciami a služobnými postupmi polície a kompetentnými orgánmi. Pri mimoriadnych udalostiach príslušníci Hasičského a záchranného zboru kooperujú so záchranárskymi zložkami a v drvivej väčšine prípadov poskytujú nasadenie špeciálnej hasičskej techniky, vecných prostriedkov alebo hasičov s odbornosťami, ktorými iné záchranárske zložky nedisponujú. Pokiaľ ide o nezvyčajné prípady úmrtí v extrémnych podmienkach, úlohou Hasičského záchranného zboru je predovšetkým sprístupniť telo zosnulého lekárskej obhliadke a policajnému zboru. Až následne s telom môže manipulovať pohrebná služba. Do fyzického kontaktu so zosnulým sa hasiči snažia prichádzať skutočne len vo výnimočných prípadoch. Následne je potrebná dostatočná dezinfekcia odevu, niekedy dokonca i úplná likvidácia. Postupy sa rôznia, záleží na type udalostí.
Uvediem príklad úmrtia vo výške, kedy žeriavnik dostal infarkt. Vtedy bolo potrebné pomocou lezeckej techniky dostať telo na zem. Pred tým však lekár musí vykonať obhliadku priamo vo výške. Preto je dôležitá spolupráca s tímom lekárov, ktorý s podobnými extrémami nemajú problém. Ďalším príkladom je úmrtie bezdomovca na strome spôsobené požiarom provizórneho obydlia. V tomto prípade bolo nutné dostať pozostatky na zem rozrezaním kmeňa zhoreného stromu. Stáva sa, že telo obete je niekoľko dní, alebo dokonca i týždňov v byte zavalené nejakým bremenom. Vyprosťovanie v tomto prípade tiež zostáva na hasičoch. Pri podobných zásahoch používajú masky a dýchacie prístroje, nakoľko mŕtvolné zápachy sú vysoko jedovaté. Avšak nie je pravidlom, že podobným vybavením disponujú i pohrebné služby. V rámci legislatívnych kompetencií Hasičského a záchranného zboru nie je definovaná aktívna spolupráca alebo iná forma spolupráce s pohrebnými službami počas zásahov. Skutočne záleží na konkrétnej situácii a vzájomnej dohode a ochote. Stalo sa že telo bolo v lese, kam pohrebná služba nie je schopná sa dostať, preto bolo potrebné sprístupniť ho a pomocou saní odtiahnuť na miesto kde si ho mohli prebrať.
Ako som sa dozvedela z rozhovoru s pánom pplk. Ing. Dušanom Timkom, s pohrebnými službami majú hasiči aj nepríjemné skúsenosti. Stáva sa, že pri hromadných nešťastiach, alebo haváriách sa konkurenčné firmy o telá obetí skoro bijú. Často krát nie sú ochotní akceptovať legislatívu a pokúšajú sa zosnulého naložiť skôr ako je to možné.
Za spoluprácu ďakujem pplk. Ing. Dušanovi Timkovi a hovorkyni HaZZ kpt. Ing. Silvii Jančovičovej
-kk- © Slovenské pohrebníctvo
Toto povolanie vyžaduje nielen vysokú fyzickú ale i psychickú spôsobilosť, čomu predchádza náročný výber vhodných adeptov a následný tréning. Podľa Zákona č. 314/2001 Z.z. je prioritnou úlohou príslušníkov Hasičského a záchranného zboru poskytovať pomoc v prípadoch ohrozenia života, zdravia alebo majetku občanov.
Paradoxom sa môže zdať, že najčastejšie hasiči pomáhajú občanom pri zásahoch technického charakteru (62%) ako odstraňovanie následkov dopravných nehôd, povodňové a záchranné práce, spolupráca so zložkami integrovaného záchranného systému, likvidácia závažných havárii s výskytom nebezpečných látok a technologická pomoc. Len 27 % z celkového počtu výjazdov realizujú hasiči práve v súvislosti s likvidáciou požiarov. Hasičské zbory Slovenskej republiky disponujú i skupinou hasičov - lezcov špecializujúcich sa na záchranu z výšky a hĺbky pomocou lezeckej techniky. Taktiež skupinou hasičov - potápačov špecializujúcich sa na zásahy pod vodnou hladinou. V roku 2010 vykonali príslušníci Hasičského a záchranného zboru 35 654 výjazdov na území Slovenska. Pri týchto zásahoch pomohli v núdzi viac ako 15 tisícom osobám.Počas mimoriadnych udalostí závažného charakteru prichádzajú hasiči do kontaktu aj s ľudskými pozostatkami, pričom v takýchto prípadoch postupujú v súlade s inštrukciami a služobnými postupmi polície a kompetentnými orgánmi. Pri mimoriadnych udalostiach príslušníci Hasičského a záchranného zboru kooperujú so záchranárskymi zložkami a v drvivej väčšine prípadov poskytujú nasadenie špeciálnej hasičskej techniky, vecných prostriedkov alebo hasičov s odbornosťami, ktorými iné záchranárske zložky nedisponujú. Pokiaľ ide o nezvyčajné prípady úmrtí v extrémnych podmienkach, úlohou Hasičského záchranného zboru je predovšetkým sprístupniť telo zosnulého lekárskej obhliadke a policajnému zboru. Až následne s telom môže manipulovať pohrebná služba. Do fyzického kontaktu so zosnulým sa hasiči snažia prichádzať skutočne len vo výnimočných prípadoch. Následne je potrebná dostatočná dezinfekcia odevu, niekedy dokonca i úplná likvidácia. Postupy sa rôznia, záleží na type udalostí.Uvediem príklad úmrtia vo výške, kedy žeriavnik dostal infarkt. Vtedy bolo potrebné pomocou lezeckej techniky dostať telo na zem. Pred tým však lekár musí vykonať obhliadku priamo vo výške. Preto je dôležitá spolupráca s tímom lekárov, ktorý s podobnými extrémami nemajú problém. Ďalším príkladom je úmrtie bezdomovca na strome spôsobené požiarom provizórneho obydlia. V tomto prípade bolo nutné dostať pozostatky na zem rozrezaním kmeňa zhoreného stromu. Stáva sa, že telo obete je niekoľko dní, alebo dokonca i týždňov v byte zavalené nejakým bremenom. Vyprosťovanie v tomto prípade tiež zostáva na hasičoch. Pri podobných zásahoch používajú masky a dýchacie prístroje, nakoľko mŕtvolné zápachy sú vysoko jedovaté. Avšak nie je pravidlom, že podobným vybavením disponujú i pohrebné služby. V rámci legislatívnych kompetencií Hasičského a záchranného zboru nie je definovaná aktívna spolupráca alebo iná forma spolupráce s pohrebnými službami počas zásahov. Skutočne záleží na konkrétnej situácii a vzájomnej dohode a ochote. Stalo sa že telo bolo v lese, kam pohrebná služba nie je schopná sa dostať, preto bolo potrebné sprístupniť ho a pomocou saní odtiahnuť na miesto kde si ho mohli prebrať.Ako som sa dozvedela z rozhovoru s pánom pplk. Ing. Dušanom Timkom, s pohrebnými službami majú hasiči aj nepríjemné skúsenosti. Stáva sa, že pri hromadných nešťastiach, alebo haváriách sa konkurenčné firmy o telá obetí skoro bijú. Často krát nie sú ochotní akceptovať legislatívu a pokúšajú sa zosnulého naložiť skôr ako je to možné.
Za spoluprácu ďakujem pplk. Ing. Dušanovi Timkovi a hovorkyni HaZZ kpt. Ing. Silvii Jančovičovej
-kk- © Slovenské pohrebníctvo
