Dušičky v Bratislave
Bratislava 1.11.2023 Pozreli sme sa na zvýšený nápor ľudí na cintorínoch. Hlavné mesto spolu so svojimi mestskými organizáciami prijalo opatrenia s cieľom zabezpečiť pokojný a bezpečný priebeh Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých.
Očakávali sme, že počas najbližších dní si príde uctiť svojich blízkych až do 500 000 ľudí, tak ako to býva každý rok. Počas dušičiek bola posilnená aj mestská hromadná doprava smerujúca k najväčším bratislavským cintorínom.
Na presun k hrobovým miestam môžu občania počas celého dňa bezplatne využiť aj elektromobily a to aj na cintorínoch ako je Vrakuňa (bývalý Ružinov), ktorý sa rozprestiera na rovine.
Nápor návštevníkov cintorínov začal v prvý deň už skoro ráno. Zvýšil sa preto výkon hliadok mestskej a štátnej polície, posilnili sa spoje verejnej dopravy. Polícia monitorovala dopravu už niekoľko dní vopred a v exponovanom čase zvýšila fyzickú prítomnosť nielen pri cintorínoch, ale aj na príjazdových komunikáciách.
Parkujúcich vodičov priamo usmerňovali príslušníci mestskej a štátnej polície, na viacerých miestach sa tolerovalo porušenie zákazu parkovania (napr. na chodníkoch), pri bratislavskom Krematóriu vodiči mohli parkovať aj na priľahlých trávnatých plochách. Ako uviedol hovorca KR PZ Michal Szeiff, prvý deň jesenných sviatkov prebehol v Bratislave bez problémov.
Osobne sme navštívili viaceré cintoríny a sledovali pohyb návštevníkov a dodržiavanie Prevádzkového poriadku. Medzi obmedzenia a zákazy nielen v časoch sviatkov patrí aj zákaz vstupu so zvieraťom, na bicykli, či pod vplyvom návykových látok.
Očakávali sme, že počas najbližších dní si príde uctiť svojich blízkych až do 500 000 ľudí, tak ako to býva každý rok. Počas dušičiek bola posilnená aj mestská hromadná doprava smerujúca k najväčším bratislavským cintorínom.
Na presun k hrobovým miestam môžu občania počas celého dňa bezplatne využiť aj elektromobily a to aj na cintorínoch ako je Vrakuňa (bývalý Ružinov), ktorý sa rozprestiera na rovine.
Nápor návštevníkov cintorínov začal v prvý deň už skoro ráno. Zvýšil sa preto výkon hliadok mestskej a štátnej polície, posilnili sa spoje verejnej dopravy. Polícia monitorovala dopravu už niekoľko dní vopred a v exponovanom čase zvýšila fyzickú prítomnosť nielen pri cintorínoch, ale aj na príjazdových komunikáciách.
Parkujúcich vodičov priamo usmerňovali príslušníci mestskej a štátnej polície, na viacerých miestach sa tolerovalo porušenie zákazu parkovania (napr. na chodníkoch), pri bratislavskom Krematóriu vodiči mohli parkovať aj na priľahlých trávnatých plochách. Ako uviedol hovorca KR PZ Michal Szeiff, prvý deň jesenných sviatkov prebehol v Bratislave bez problémov.
Osobne sme navštívili viaceré cintoríny a sledovali pohyb návštevníkov a dodržiavanie Prevádzkového poriadku. Medzi obmedzenia a zákazy nielen v časoch sviatkov patrí aj zákaz vstupu so zvieraťom, na bicykli, či pod vplyvom návykových látok.
Tu treba upozorniť správcov cintorínov, aby zvlášť kládli dôraz na zamedzenie prístupu psov na pohrebiská, ktorých bolo na bratislavských cintorínoch dnes neúrekom. Čudujeme sa aj ostatným návštevníkom, že na to majiteľov psov neupozornili a tak bolo bežné, že si psy svoj pohyb po cintoríne tzv. značkovali, teda svoje výlučky zanechávali na pomníkoch (ak tam práve neboli pozostalí).Čo sa týka ostatných postrehov našej redakcie, pred ale aj priamo v cintorínoch sa nachádzali osoby pýtajúce drobné mince, neraz tieto isté indivíduá vidieť u Trhoviska Miletičova alebo na Hlavnej stanici a okolí.
Na Martinskom cintoríne rekonštruujú cestičky, žiaľ práve v tento čas nebolo práve najvhodnejšie nechať popri ceste výstražné pásky a zábrany, čo nás však najviac zarazilo bol stavebný neporiadok v okolí centrálneho kríža, kde sa pristaví hádam každý a tak pán farár vysluhoval Bohoslužbu dva metre od dosák, hrdzavých drôtov a čerstvo vykopanej zeminy, v ktorej stáli aj prítomní.
Veríme, že v najbližších dňoch sa veci dajú do poriadku, zmiznú chlpáči aj stavebný materiál.
Na Martinskom cintoríne rekonštruujú cestičky, žiaľ práve v tento čas nebolo práve najvhodnejšie nechať popri ceste výstražné pásky a zábrany, čo nás však najviac zarazilo bol stavebný neporiadok v okolí centrálneho kríža, kde sa pristaví hádam každý a tak pán farár vysluhoval Bohoslužbu dva metre od dosák, hrdzavých drôtov a čerstvo vykopanej zeminy, v ktorej stáli aj prítomní.
Veríme, že v najbližších dňoch sa veci dajú do poriadku, zmiznú chlpáči aj stavebný materiál.
Dušičky sú vlastne dva sviatky
Po rokoch vyznačujúcich sa strachom a obmedzení (Covid 19), dnes zvlášť vyniká aj sociálny aspekt tohto sviatku. Ide o príležitosť na stretnutie rodiny, známych, rodákov, na istý moment sa vraciame ku svojim koreňom, k predkom, preto je u nás toto obdobie spojené s cestovaním do miesta rodiska.
Neraz sa nad hrobmi nesie aj radosť a smiech ľudí, ktorí sa dlhšiu dobu nevideli a deti očarené stovkami svetielok a nových zážitkov prejavujú svoje emócie. Tieto sviatky sa týkajú všetkých vekových a sociálnych vrstiev, pričom potrebu vlastných duší napĺňame spoločnými návštevami cintorínov.
Modlíme sa, rozjímame nad hrobmi, spomíname na zosnulých, zapaľujeme sviečky, kahance, lampáše nielen na hroboch, ale i v bezprostrednom okolí centrálnych krížov. V úprimnom duchu prinášame vence, obrovské kytice a ozdoby na hroby, niekedy i rôzne ďalšie dary pre zosnulých a spomienkové predmety.
Sviatok Všetkých svätých v našej kultúre má svoje korene od približne 4. storočia. Pápež Gregor IV. v roku 835 určil termín tohto sviatku na 1. november. Druhým termínom je Pamiatka zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky. Vznikol na podnet opáta benediktínskeho rádu Odilona vo Francúzsku v r. 998, termín slávenia sa stanovil na 2. november.
Po rokoch vyznačujúcich sa strachom a obmedzení (Covid 19), dnes zvlášť vyniká aj sociálny aspekt tohto sviatku. Ide o príležitosť na stretnutie rodiny, známych, rodákov, na istý moment sa vraciame ku svojim koreňom, k predkom, preto je u nás toto obdobie spojené s cestovaním do miesta rodiska.
Neraz sa nad hrobmi nesie aj radosť a smiech ľudí, ktorí sa dlhšiu dobu nevideli a deti očarené stovkami svetielok a nových zážitkov prejavujú svoje emócie. Tieto sviatky sa týkajú všetkých vekových a sociálnych vrstiev, pričom potrebu vlastných duší napĺňame spoločnými návštevami cintorínov.
Modlíme sa, rozjímame nad hrobmi, spomíname na zosnulých, zapaľujeme sviečky, kahance, lampáše nielen na hroboch, ale i v bezprostrednom okolí centrálnych krížov. V úprimnom duchu prinášame vence, obrovské kytice a ozdoby na hroby, niekedy i rôzne ďalšie dary pre zosnulých a spomienkové predmety.
Sviatok Všetkých svätých v našej kultúre má svoje korene od približne 4. storočia. Pápež Gregor IV. v roku 835 určil termín tohto sviatku na 1. november. Druhým termínom je Pamiatka zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky. Vznikol na podnet opáta benediktínskeho rádu Odilona vo Francúzsku v r. 998, termín slávenia sa stanovil na 2. november.
Pozrite si fotogalériu pod článkom
Späť na tému Súčasnosť
